Silvester bez elektriny a petárd

„Názov Pominovec vyjadruje, že všetko sa pominulo. Kostol tu však zostal. Aj v našom živote je to tak, že všetko sa pominie, len to Božie zostáva. Zostáva Božia láska, ktorá jediná je trvácna,“ hovorí riaditeľ Pápežských misijných diel na Slovensku.

Za pravdu Ivanovi Kňazemu dávajú aj veriaci, ktorí sa tam v posledný deň kalendárneho roka schádzajú. Slávenie silvestrovských svätých omší sa už stalo tradíciou. Napriek tomu, že vonku mrzne, k pominovskému kostolíku mieria stovky veriacich z blízkeho i vzdialenejšieho okolia.

„Krása a genius loci kostolíka v Pominovci priťahujú ľudí v ktoromkoľvek ročnom období, nielen v zime. Táto vzácna románska stavba je národná kultúrna pamiatka. Okrem toho je chrám unikátny aj svojou polohou. Nie je postavený na kopci, ale uprostred polí. Celé okolie je nesmierne fotogenické. Pravidelné sväté omše v ňom síce nebývajú, ale už som tam v lete aj sobášil a novomanželia majú odtiaľ nádherné zábery,“ vysvetľuje kňaz.

HODINU PRED POLNOCOU

Prvá silvestrovská svätá omša sa v Kostole sv. Jána Krstiteľa slávila v roku 2019. „Tradične začíname o 23.00, teda hodinu pred polnocou, aby som mohol o polnoci všetkým prítomným pútnikom udeliť požehnanie do nového roka. Vždy sa snažím sláviť svätú omšu tak, aby veriaci pristúpili k svätému prijímaniu ešte v starom roku. Potom niekto z prítomných odpočíta sekundy do polnoci a nasleduje požehnanie.“

Tieto jedinečné chvíle nesprevádzajú nijaké petardy ani ohňostroje. Iba so sprievodom gitary či píšťalky sa spievajú koledy. „Po svätej omši sa ľudia húfne nerozchádzajú, práve naopak, aj hodinu sa ešte rozprávajú. Pri čaji a koláčikoch, ktoré viacerí z nich prinesú na zahriatie a zasýtenie, si želajú všetko dobré do nového roka a až potom sa rozídu domov.“

VO SVETLE SVIEC

Keďže v kostolíku nie je elektrina, veriaci slávia Eucharistiu vo svetle sviec. „Kostolík v Pominovci je maličký, dnu sa zmestí iba zopár ľudí, preto slávime svätú omšu vonku. Pri chráme je ešte niekoľko náhrobkov, na ktoré rozložíme sviečky s krytmi, aby ich vietor nesfúkol a aby nepoškodili pomníky. Pohľad z diaľky na túto scenériu evokuje ligotavý vianočný stromček. Keď ľudia prichádzajú na svätú omšu, ponúka sa im jedinečný zážitok, že môžu vidieť kostolík iba vo svetle sviec.“

Keď prvý raz zverejnili na sociálnej sieti oznam o silvestrovskej svätej omši, čakali, že príde maximálne päťdesiat ľudí. „No prišlo ich približne dvesto,“ spomína s úsmevom Ivan Kňaze, ktorý prišiel s týmto nápadom. „Áno, bola to moja myšlienka a pomohli a pomáhajú mi ju zrealizovať viacerí dobrovoľníci. V rokoch 1997 - 2008 som totiž pôsobil ako farár v Bolešove. Kostol v Pominovci patrí práve do tejto farnosti.“

PÚTNICKE TRADÍCIE

Predtým než vznikli silvestrovské púte ku kostolíku v Pominovci, Ivan Kňaze ešte ako bolešovský farár na podnet kňaza Jozefa Šelingu inicioval cyklistické púte. „Otec Jozef Šelinga mi vravel, že v bolešovskej farnosti je veľa kostolov a kaplniek, tak mi napadlo, že by k nim mohli putovať cyklisti. Viliam Judák slávil prvú svätú omšu na prvej púti, ktorá mala asi tisíc účastníkov.“

Silvestrovské púte zatiaľ takýto počet nedosiahli, ale nič nie je nemožné. Možno raz príde aj do Pominovca na Silvestra takýto počet veriacich.

ČO ROBIŤ NA SILVESTRA

„Myslím, že veľa ľudí často ani nevie, čo majú na Silvestra vlastne robiť. Niektorí pozerajú televízor, ďalší idú ku kamarátom. Keď som ešte bol na Silvestra doma s mojimi rodičmi, chceli sme si akoby predĺžiť sviatky, a tak sme mali aj v posledný deň roka štedrú večeru.“

Hoci bolo na stole rovnaké jedlo, atmosféra už taká výnimočná ako na Štedrý deň nebola. „Silvester nemá v sebe to zvláštne tajomstvo Štedrého dňa, ale zase vyniká prechodom zo starého do nového roka. Niečo staré za sebou zanechávame a niečo nové nás čaká, i keď nevieme čo. Máme však vieru, že to budú požehnané, krásne veci. Moment prelomu rokov v sebe má špecifický duchovný náboj. A veriaci človek ho môže najlepšie precítiť v tej najkrajšej chvíli, ktorou je slávenie svätej omše.“

V mnohých farnostiach sa slávia na Silvestra popoludňajšie sväté omše, večer nasledujú adorácie a polnočné požehnanie. „Vo farnostiach, kde som pôsobil, som tieto pobožnosti tiež organizoval. Po polnočnom požehnaní som všetkých farníkov ešte pozval na prípitok na faru.“

POHYB A TICHO

Silvestrovská svätá omša v Pominovci je podľa Ivana Kňazeho pozvánka na aktívny pohyb i duchovné stíšenie. „Autá sa zaparkujú ďalej od kostola, a tak sa ľudia musia trošku prejsť. Kostolík nie je pri hlavnej ceste, treba sa k nemu dostať cez poľné cestičky. To si vyžaduje aj námahu a obetu. Čaká ich však veľmi príjemný duchovný zážitok jedinečného spoločenstva. Aj keď sa všade navôkol bujaro oslavuje príchod nového roka a v diaľke vidíme ohňostroje, tu je ticho, v ktorom chválime Boha.“

Do Pominovca na Silvestra stačí len prísť. „Nie je potrebná žiadna príprava. Všetko je spontánne. Iba ja si donesiem veci na svätú omšu,“ dodáva Ivan Kňaze.

Aj jeho srdca sa dotýka výnimočná atmosféra. „Mnohí ľudia dodnes spomínajú na jedinečné silvestrovské chvíle. Jednoducho povedané, vidíte tam veľa ľudí blízko seba. Aj túto svätú omšu vnímam ako príležitosť na stretnutie, lebo pre náš život je stretávanie veľmi dôležité. Technika nám síce umožňuje rýchlo navzájom komunikovať, ale niet nad osobné stretnutie.“

Aj vo farnostiach, kde pôsobil, bolo jeho hlavnou myšlienkou vytvoriť čas a priestor nato, aby sa ľudia čo najviac stretávali, spoznávali, rozprávali a budovali vzťahy. „Akákoľvek činnosť, ktorá spája ľudí, je skvelá.“

VĎAČNOSŤ POSILŇUJE

V silvestrovsko-novoročných homíliách Ivan Kňaze hovorí najmä o vďačnosti, ktorá nám dáva silu ísť ďalej. „Veď na pekné zážitky sa nemusíme pozerať iba s nostalgiou ako na čosi, čo sa dávno skončilo, ale môžeme v nich znovuobjaviť duchovné posilnenie. Jedna vyše osemdesiatročná pani mi vysvetľovala, že má veľa chorôb a ťažkostí, ale nesťažuje sa. Teraz už len ďakuje za všetko pekné, čo v živote prežila, a to jej dáva silu.“

Preto povzbudzuje veriacich, aby prijali túto myšlienku za svoju práve na Silvestra a v začínajúcom sa novom roku ju rozvíjali. „Ďakujme Bohu za to pekné aj za to ťažké, čo nám dáva. Lebo nám dáva veci, ktoré sú pre nás dobré, len my im nie vždy rozumieme. Boh je naším najväčším dobrom. Neexistuje taká veľká tma, aby ju neprežiarilo Božie svetlo.“

Boh chce naše šťastie, ale pretože máme slobodu, príde aj ťažkosť. „Vtedy sa nám snaží pomôcť. Svetlo prežiari temnotu v každom čase a v každom srdci. Aj počas silvestrovskej noci. Aj v tejto chvíli a v túto noc nám chce Boh darovať svetlo.“

BOH MÁ DOBRÉ PLÁNY

Ivan Kňaze pripomína, že Boh má s nami iba dobré plány a dáva nám dobré veci. Rozpráva podobenstvo o človeku, ktorý žiadal od Boha kvet a motýľa, ale Pán Boh mu dal kaktus a húsenicu. Človek bol z tohto daru znechutený a odložil ho. Čas plynul a človek pomaly zabúdal na Boží dar. Raz sa však pozrel na kaktus a zbadal na ňom krásny kvet a pri ňom nádherného motýľa.

„Preto aj nepochopiteľné a ťažké veci sa nám s odstupom času môžu javiť inak, keď nám Ježiš otvorí oči a my ich uvidíme srdcom. Ježiš má totiž úplne iné videnie ako my. Boh je láska. Keď nám Ježiš otvára oči, tak nám ich vlastne otvára láska. Vďaka Kristovi môžeme pravdivo vidieť seba i svet.“

DIEŤA NÁS VŠETKÝCH

Počas celého Vianočného obdobia máme pred očami Dieťa Ježiša. „Na svete azda nie je nič lepšie, ako sa učiť pokore a láske od Božieho Dieťaťa. Každý človek sa pri dieťati stáva lepším. Dokonca aj muž, ktorý navonok vyzerá drsne, necitlivo a odmerane. Keď zoberie dieťa do náručia, až žasneme nad tým, s akou nehou sa mu začne prihovárať. Ježiš sa nám ponúka ako Dieťa pre nás všetkých. Od nás však závisí, či ho prijmeme ako dar. Ježiš k nám prichádza ako stelesnené dobro, aby sme ho prijali do svojho náručia. Je to Dieťa nás všetkých.“