Správne si v živote určiť prvenstvá

Predmetom skúmania vednej disciplíny, ktorá sa označuje ako pozitívna psychológia, sú kladné psychologické fenomény, ktoré robia život človeka dobrým. Tento diel psychológie hľadá odpoveď na to, aké priority by si mal človek vo svojom živote vymedziť, aby bol spokojný a šťastný. 

Pozitívna psychológia nám teda naznačuje, čo nás môže urobiť šťastnejšími. V chápaní odborníkov nachádzame odpoveď – potrebujeme získať individuálnu integritu - osobnostnú charakteristiku viažucu sa na autenticitu a úprimnosť človeka.

Inými slovami, nepredstierať, čo prežívame, ale objavovať život, v ktorom nájdeme uspokojenie. Bude to však stačiť?

 

Nájsť prvotnú hodnotu


Profesor psychológie Michiganskej univerzity Christopher Peterson (1950 - 2012) sa k predmetu pozitívnej psychológie vyjadril, že ide o vedecké poznávanie toho, čo robí náš život najviac hodným žiť.

V tomto zmysle ak pochopíme prvotne určujúcu hodnotu, objavíme významnú prioritu v našom živote. Toto poznanie dáva impulz na obetu, radosť i láskavé slovo bez podmienok. Záleží však na konkrétnom človeku, ako s tým naloží.

Premýšľali ste už nad tým, čomu ste vo svojom živote priradili prvenstvá? Manželovi či manželke, deťom, rodičom, zdraviu alebo peniazom, pokoju verzus úspechu, viere a presvedčeniu?

Skúsme si sami pred sebou pravdivo odpovedať a nabodovať si ich vo vlastnom rebríčku priorít. Pozrime sa na jeho vrchol. Sme spokojní s tým, čo sa tam nachádza, alebo si len navrávame, že je to v poriadku?

Hodnovernosť a nefalšovanosť života je určujúca priorita.

Kňaz Thomas Feverel Merton (1915 – 1968) hovorí: „Ako môžeš byť pokorný, ak neustále uvažuješ len o sebe? Ak by si bol naozaj pokorný, potom by si sa o seba vôbec nestaral. Prečo by si mal? Pokorný človek bude robiť veľké veci nevšedne dokonale, a to preto, lebo sa vôbec nestará o vedľajšie veci, ako sú napríklad vlastné záujmy alebo osobná reputácia. Preto nebude potrebovať márniť množstvo energie na to, aby sa obhajoval.“

 

Boh nadovšetko


Aké zrozumiteľné slová sú to; prinášajúce vnútorný pokoj a vyrovnanosť. Priroritou nie je vyzerať výnimočne pred ľuďmi, ale prvenstvom je úprimný vzťah človeka k Bohu.

Za svoje životné priority pritom mnohí z nás považujú zbytočnosti, a keď sa ocitnú v ťažšie riešiteľných situáciách, zrazu ich všetko nejako prestáva baviť. Sú akísi unavení z rodinného života, práce, medziľudských a spoločenských vzťahov.

Predchodcovia pozitívnej psychológie Abraham Maslow či Carl Rogers naznačovali, že zo strany pomáhajúcich profesií na prvom mieste má byť nepredstieraný záujem o človeka.

Isto sa dá s tým súhlasiť, no treba poznamenať, že aj altruimus a empatia potrebujú zdroj - duchovné perpetuum mobile, aby si pomáhajúci prosociálne správanie uchovali na dlhší čas. A to bez priority „Boh nadovšetko“ ide veľmi ťažko.