Učíš sa nielen pre seba

Spomeniete si ešte na svojho prvého učiteľa? Pamätám sa na  svoju pani učiteľku Emíliu. Nie preto, že ma naučila čítať, písať a množiny, vtedajší „matematický hit“, ale predovšetkým pre jej dobrotu a vľúdnosť, ktorými sprevádzala svojich žiakov. To sú totiž žiadané atribúty pedagóga dopĺňajúce odbornú spôsobilosť učiť.

Známy slovenský pedagóg Miron Zelina v Psychológii pre stredné pedagogické školy, pedagogické a sociálne akadémie (2008) charakterizuje učenie v dvoch rozmeroch. Najskôr ho vysvetľuje ako každé obohacovanie individuálnej ľudskej skúsenosti v priebehu vývinu jednotlivca. A potom v užšom zmysle slova píše o zámernom, systematickom nadobúdaní vedomostí, zručností a návykov, tiež špecifických foriem správania a osobnostných vlastností. V každom prípade sa teda učíme na vlastných skúsenostiach, teda aj na chybách či omyloch a, prirodzene, cieľavedomým získavaním poznatkov, ktoré potom využijeme v svoj prospech.  

Zámerné učenie má postupnosť 

Študent si pred skúškou často kladie otázku, ako čo najrýchlejšie a s najmenej vynaloženým úsilím osvojiť si učebnú látku. Treba povedať, že už motivácia je polovica úspechu. Motivačná fáza sa začína vo chvíli, keď sa človek ocitne pred úlohou či problémom a uvedomí si vnútorné a vonkajšie pohnútky. Je podstatná z hľadiska rýchlosti a kvality osvojenia.

Keď sa učíme len preto, že musíme, ak nás niečo nezaujíma, vedomosti či zručnosti budú mať len plytké korene. Po nej učiaci vstupuje do poznávacej etapy. V nej preniká do učebného materiálu, úlohy, problému. Mobilizuje vlastnú minulú skúsenosť, získava ďalšie potrebné informácie, prostriedky na ich riešenie. Vytvára hypotézy, čiže predpoklady vyriešenia. Podstatnou časťou tejto fázy je tápanie a hľadanie.

Neskôr prichádza k pochopeniu a vyriešeniu predkladanej úlohy, problému. Čiže k naučeniu, osvojeniu si učebného materiálu a k jeho zaradeniu do sústavy doterajších poznatkov. Ide o výkonovú etapu procesu učenia. Učenie sa v mnohých prípadoch ňou nekončí, ale pokračuje kontrolnou alebo overovacou fázou. Preveruje sa správnosť naučeného, vyriešenej úlohy, problému. Môže sa to diať reprodukciou naučenej látky, aplikáciou vzorcov, poučiek, pravidiel a podobne. 

Rôznorodé učenie 

Ak sa teda niečomu chceme naučiť, je nevyhnutné vzbudiť si záujem a zvedavosť. Na tomto princípe funguje mimovoľné učenie. Osvojujeme si vedomosti, zručnosti, návyky či spôsoby správania a osobné vlastnosti bez osobitného zámeru. Pri úmyselnom alebo zámernom učení sa vytyčuje cieľ, ktorý sa dosahuje osobitnou organizáciou práce a vynakladaním vôľového úsilia.

Mnohí zatracujú mechanické učenie, teda osvojovanie si učiva memorovaním „doslova“, bez uplatnenia logickej pamäti. Isté je, že aj týmto druhom učenia si v našom vedomí vytvárame stopy, ktoré vieme aktivizovať pri nepredvídaných situáciách. A na druhej strane pomáha rozvíjať rečový prejav žiaka. Mnohí učitelia hovoria, aký je dnes problém pri ústnej odpovedi vytiahnuť zo žiaka niekoľko súvislých viet.

Logické učenie je iný level. Vyhľadávanie logických, príčinno-následných, významových, funkčných a iných súvislostí a vzťahov spôsobí v našom vedomí vytvorenie hlbokej pamäťovej brázdy a je predpokladom myslenia. Produktmi psychického procesu, ktorému hovoríme učenie, sú vedomosti, totiž zapamätané, osvojené a pochopené fakty a vzťahy medzi nimi. Ďalej zručnosti alebo spôsobilosti. Sú nimi nadobudnuté pohotovosti čo najrýchlejšie a s čo najmenšou námahou vykonávať istú činnosť. Poznáme ešte návyky. Ide o zautomatizované vykonávanie niektorých činností, ktoré sa dosiahlo mnohonásobným opakovaním príslušných úkonov. A nakoniec zvyky. Tie chápeme ako vnútorné tendencie človeka v určitom čase alebo za istých okolností vykonávať konkrétnu činnosť. 

    
Efektívne učenie 

Medzi činitele ovplyvňujúce priebeh a výsledky učenia zaraďujeme aktuálny telesný a psychický stav človeka. Osobitne nálada a pozornosť, ale tiež jedinečné charakterovo-vôľové vlastnosti, postoj k učeniu, povinnostiam (ctižiadostivosť, laxnosť, lenivosť). Nezanedbateľným spôsobom tu zohrávajú úlohu individuálne poznávacie procesy, ako je predstavivosť či pamäť, prípadne temperament.

Nezabúdajme ani na už spomínanú motiváciu a záujem. Pociťovaná potreba kontaktu s učebným materiálom je silným impulzom pre efektívne učenie. Svoju úlohu tu môže zohrať aj subjektívny vzťah učiaceho sa k učebnej látke (obľúbené a neobľúbené predmety). Ďalej mikroklíma prostredia, kde sa učíme: cirkulácia vzduchu, teplo v miestnosti, hlučnosť a rušivé vplyvy. Je až neuveriteľné, ako mladí s hudbou v ušiach tvrdia rodičom, že sa učia. Iste, ale na diskusiu je kvalita a čas potrebný na osvojenie si učebnej látky.

A nezabúdajme na denný poriadok a rytmus pri učení. Vždy je vhodné správne striedanie manuálnych aktivít, poznávacieho učenia a odpočinku. Správna organizácia vlastnej činnosti, systém a pravidlá znižujú priemernú dĺžka učenia. 

Jednou zo základných podmienok dobrého osvojenia si učebnej látky je opakovanie. Dá sa to rôznym spôsobom. Napríklad opakovaným čítaním celého učebného materiálu, čo označujeme ako celkovú metódu. Pri čiastkovej metóde si rozčleníme učebný materiál na samostatné menšie celky a postupne si ich osvojujeme.

Kombinovaná metóda spočíva v tom, že po orientačnom oboznámení sa s textom (prečítame si jedenkrát), učivo rozčleníme na významové celky. Tie sa osvoja osobitne a v závere nastupuje súvislé opakovanie celej učebnej látky. A čo pomáha proti zabúdaniu? Nielen opakovanie, ale najmä aplikácia vedomostí v praxi. Čím skôr sa pokúsiť zreprodukovať učivo vlastnými slovami. Dôležité je nájsť v osvojovanom učive vzťahy a súvislosti. Spájať nové vedomosti s už známymi informáciami. Vyhľadávať príklady na aplikáciu, čiže možnosti praktického využitia.

Učenie chráni nás i druhých

Učením môžeme dosiahnuť pomerne trvalú zmenu vo vlastnom správaní, ale aj v správaní iného. Zmena často nastane v dôsledku skúseností. Jednoducho si musíme na to siahnuť, aby sme to prijali za svoje. Niekedy sme však nepoučiteľní. Štatistika vyznieva tragicky. Prostredníctvom médií sa v pravidelných intervaloch dozvedáme o dôsledkoch hazardných jázd mladých vodičov, ktorí často v snahe predviesť sa pred rovesníkmi preceňujú naučené vodičské zručnosti, ale najmä nedokážu implementovať do praxe vedomosti o dopravných predpisoch. Aj preto by sme mali vždy prízvukovať, že učíme sa nielen pre seba, ale aj pre druhých, aby sme ich dokázali uchrániť pred riskantným a nezmyselným konaním.