Vznik života nebola náhoda

Kresťania na základe svojho náboženského presvedčenia o existencii Boha nepochybujú. Často sú však zo strany neveriacich alebo pochybujúcich postavení pred otázku, ako môžu veriť v niekoho, koho nikto nikdy nevidel. Napriek tomu, že sa doteraz nepodarilo ponúknuť nejaký rukolapný dôkaz o skutočnosti Boha, viaceré javy jeho existenciu naznačujú a zároveň vysvetľujú jeho všemocnosť.

Kardinál Christoph Schönborn v novembri 2016 pri odovzdávaní Ceny kardinála Innitzera, ktorú Viedenská arcidiecéza každoročne udeľuje za mimoriadny výkon na vedeckom poli, povedal, že veda si musí klásť dostatočne hlboké otázky. „Treba sa pýtať, prečo vôbec môžeme viesť výskum; odkiaľ pochádza ľudský rozum, ktorý je na to nevyhnutný; a prečo môže príroda poskytovať odpovede na ľudské otázky.“

Rakúsky kardinál si zároveň odpovedal: „Dôvod by mohol spočívať v preskúmateľnosti a súladnom usporiadaní prírody, ktoré sú darom od Boha. Vylučuje sa tým náhoda a nerozum na počiatku stvorenia. Biblia nám totiž hovorí, že na počiatku bolo Slovo a rozum.“

Ideálne podmienky na život

Práve téza o ideálnych podmienkach, ktorú načrtol kardinál Schönborn, núti zamyslieť sa, prečo sú všetky fyzikálne veličiny nastavené tak, aby umožňovali život. Bol to niekoho zámer, alebo iba čistá náhoda?

„Vznik inteligentného života na Zemi náhodným spôsobom je mimoriadne nepravdepodobná udalosť. Pokiaľ by som to mal matematicky vyjadriť, pravdepodobnejšie než to, že sme tu náhodne, je, že sa narodí človek, ktorý počas svojho života vyhrá úplne všetky lotérie na svete,“ vysvetľuje pre KN Martin Spano, počítačový vedec a spisovateľ, ktorý sa venuje aj vedeckej osvete.

Aby sme mohli existovať a vôbec aby mohol vzniknúť samotný vesmír, musí mať veľké množstvo fyzikálnych veličín nevyhnutne istú hodnotu. „Napríklad hmotnosť vesmíru je delikátne nastavená tak, aby existovalo 94 prirodzených chemických prvkov a všetky sú esenciálne na vznik pokročilého života. Ľudské telo tvorí 22 prvkov z nich, potrebujeme každý, a to v presne stanovených dávkach. Trocha viac z niektorého z prvkov by pôsobilo ako jed. A toto je len jeden príklad, tých veličín je veľké množstvo,“ približuje Martin Spano.

Spoznávanie Boha cez stvorenstvo

Otázkou je, aký význam má v tomto súladnom usporiadaní ľudská existencia. Jezuitský astronóm Guy Consolmagno v júni 2017 v rozhovore pre agentúru SIR priblížil vnímanie svojej práce, teda výskum vesmíru, k situácii, keď dieťa hrá so svojou mamou karty a pochopí, že ona sa nesnaží o výhru, ale chce mu týmto spôsobom ukázať svoju lásku. „Dnes, keď pracujem ako vedec, vnímam to, ako sa Boh, ako Otec, so mnou hrá, aby ukázal svoju lásku k nám,“ povedal páter Consolmagno. Človek je (Bohom) pozývaný, aby objavoval a pochopil zákonitosti existencie všetkého stvorenstva. A tak môže spoznať i Boha.

Katechizmus Katolíckej cirkvi v tejto súvislosti píše: „Svätá matka Cirkev vyznáva a učí, že Boha, ktorý je počiatkom a cieľom všetkého, možno s istotou poznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom ľudského rozumu. Bez tejto schopnosti by človek nemohol prijať Božie zjavenie. Človek má túto schopnosť preto, že je stvorený ,na Boží obraz‘ (Gn 1, 27)“ (KKC 36). A dodáva tiež: „Boh sa zjavil človekovi tak, že mu činmi a slovami postupne dával poznať tajomstvo seba samého“ (KKC 69).

K spoznávaniu Boha prostredníctvom objavovania stvorení povzbudzoval v svojich kázňach aj svätý Augustín: „Opýtaj sa krásy zeme; opýtaj sa krásy mora; opýtaj sa krásy rozšíreného a rozptýleného vzduchu; opýtaj sa krásy neba... opýtaj sa všetkých týchto stvorení. Všetky ti odpovedia: ,Pozri, aké sme krásne!‘ Ich krása je ich vyznaním. Kto urobil tieto premenlivé krásy, ak nie sám nemeniteľne Krásny?“

Najlepšie miesto vo vesmíre

S objavovaním krás Božích diel je spojený aj ďalší zaujímavý fakt – nachádzame sa v najlepšom období fungovania vesmíru, aby sme mohli pozorovať celú jeho históriu. „Totiž, čím ďalej do vesmíru hľadíme, tým viac do jeho minulosti sa pozeráme. Keby sme tu boli príliš skoro alebo, naopak, neskoro, videli by sme iba časť histórie. Zároveň sa nachádzame na najlepšom mieste vo vesmíre na pozorovanie jeho histórie. Sme ďaleko od stredu galaxie, a tak nie sme oslepení žiarivým svetlom početných hviezd, ktoré sa tam nachádzajú. Sme súčasťou zoskupenia dostatočne od seba vzdialených galaxií, aby sme medzi nimi mohli vesmír pozorovať,“ hovorí Martin Spano.

Prečo má práve ľudská existencia v rozsiahlom vesmíre ideálne miesto na jeho pozorovanie? Počítačový vedec si pomáha Shakespearovým výrokom: „,Krása je v oku pozorovateľa.‘ Všetok ten vesmír by bez nás ľudí, ktorí ho môžeme pozorovať, nemal význam. Vesmír je teda presne vytvorený tak, aby na Zemi vznikol inteligentný život a aby ten mohol pozorovať krásu vesmíru.“

Kvantová fyzika vysvetľuje všemocnosť

Pre nás veriacich je Boh všemocný a všemohúci, na toto tvrdenie nepotrebujeme fyzikálne zdôvodnenie, opierame sa v ňom o svoju vieru. Vďaka javom v kvantovej fyzike však dokážeme racionálne vysvetliť aj Božiu všemocnosť a všadeprítomnosť.

„Keď sa pozrieme na všemocnosť, teda, že Boh funguje mimo času, že tu vždy bol, je a bude, z teórie relativity vyplýva niekoľko zaujímavých skutočností. Jednou z nich je, že čím sa pohybujeme rýchlejšie, tým náš čas v porovnaní s pomalšie sa pohybujúcimi osobami či objektmi plynie pomalšie. Biblia symbolizuje Boha ako svetlo: ,Boh je svetlo a niet v ňom nijakej tmy‘ (1 Jn 1, 5). Keď toto svetlo dosadíme do spomínanej teórie relativity, zistíme, že pre samotné svetlo čas neplynie. Čiže aj Boh ako svetlo tu vždy mohol byť, aj tu je a tiež tu bude,“ vysvetľuje Martin Spano zaujímavé fyzikálne zdôvodnenie Božej všemocnosti.

Upozorňuje, že týmto Boha neoznačuje za svetelnú časticu. Keď je však možné, aby pre svetlo neplynul čas, nemusí plynúť ani pre Boha, a to pri zachovaní všetkých nám v súčasnosti známych prírodných zákonov.

Kvantová fyzika nám podľa Martina Spana môže pomôcť pochopiť aj Božiu všadeprítomnosť, a to konkrétne javom zvaným kvantové previazanie. „Ak sú dve časti takzvane kvantovo previazané, tieto dve častice interagujú okamžite, aj keby boli vzdialené od seba na obrovské vzdialenosti, napríklad na opačných koncoch galaxií. Takýmto spôsobom môže aj Boh interagovať s celým vesmírom okamžite, a teda byť všadeprítomný bez toho, aby to porušovalo nami známe zákony fyziky.“

Samozrejme, žiadne zo spomínaných tvrdení nemožno považovať za definitívne vedecké zdôvodnenie existencie a všemohúcnosti Boha. Na základe javov v prírode nám však tieto teórie môžu pomôcť pochopiť Božie pôsobenie vo svete a vesmíre. A tým aspoň sčasti racionálne vysvetliť veľkosť jeho činov. Je možné, že sa vôbec niekedy podarí objaviť rukolapný dôkaz, ktorý potvrdí existenciu Boha? „Je to iba otázka času. Už teraz máme náznaky,“ dodáva Martin Spano.

Veda vysvetľuje ako, viera prečo

Podľa mnohých sú veda a viera v rozpore a nemôžu spolu fungovať. Albert Einstein pritom povedal, že veda bez viery je chromá, viera bez vedy je slepá. Polovica vedcov sa napriek tomu prikláňa k ateizmu, jedným z najznámejších presvedčených ateistov bol napríklad Stephen Hawking, ktorý hovoril, že „nemožno preukázať, že Boh nejestvuje... Avšak veda robí Boha prebytočným“.

„Ukázal, že z ničoho môže vzniknúť niečo: 0 = 1 + (-1), čiže nič je súčet niečoho a mínus niečo. Áno, zodpovedal možno na otázku, ako to mohlo byť. Nepovedal však, prečo to tak bolo. Hlbší význam dáva vesmíru len viera,“ konštatuje Martin Spano.

Podobne sa vyjadril aj americký biskup Robert Barron, ktorý v roku 2012 reagoval na tézu teoretického fyzika Seana Carrolla z Kalifornského technologického inštitútu. Americký vedec uviedol, že veda je iba krôčik od poskytnutia úplného pochopenia vesmíru. Jeho teória však predpokladala vytlačenie Boha z odbornej debaty o vzniku vesmíru.

Biskup Barron v reakcii na to pre portál CNA napísal: „Veda môže vysvetliť chemické zloženie papiera a atramentu, nikdy však nebude schopná vysvetliť význam knihy. Môže dávať zmysel biológii ľudského tela, nikdy nám však nepovie, prečo je ľudské správanie morálne či nemorálne. Môže odhaliť bunkovú štruktúru oleja a plátna, nikdy však neurčí, prečo je obraz krásny.“ Podľa amerického biskupa Carrollovo tvrdenie, že veda môže niekedy poskytnúť úplné pochopenie reality ako celku, prehliada skutočnosť, že význam, pravda, krása, morálka či účel sú tiež súčasťou vesmíru.

Martin Spano na vysvetlenie vzťahu vedy a viery pridáva príklad z praktického života: „Každé ráno spolu s manželkou a našou dcérkou raňajkujeme. Keby ste navštívili našu kuchyňu počas prípravy raňajok, zistili by ste, že je okrem iného zapnutá kanvica. Viete, prečo voda vrie?

Spodná vrstva vody dotýkajúca sa dna kanvice sa ohreje na 100 stupňov Celzia a premení sa okamžite na paru vo forme bubliniek, ktoré stúpnu na povrch. Hneď však klesnú dolu, keďže voda hore je ešte studená. Proces sa opakuje s tým, že bublinky už neklesajú úplne na dno, pretože spodné vrstvy sú už ohriate. Takto sa postupne zdola až nahor ohreje všetka voda v nádobe, až nakoniec bublinky nemajú kam klesať a začnú prebublávať na povrch a voda vrie.

Áno, z vedeckého hľadiska je to úplne správne, no je pravda, že voda v našej kuchyni ráno vrie, pretože si ja robím čaj a manželka kávu. A tak je to aj s vedou a vierou. Veda nám vysvetľuje, ako všetko funguje. Viera zasa, prečo to funguje. Viera dáva veciam hlbší význam.“