Zostali pri svojich

Všetku silu dávajú naši misionári do služby ľuďom. V náročnej skúške sú im oporou, pomáhajú vo dne v noci. V úkrytoch slúžia bohoslužby, spovedajú, povzbudzujú, poskytujú útočisko. A prosia o modlitby.

„Nikto z nich neuteká. Chcú zostať s ľuďmi, ktorí ich potrebujú,“ povedal nám provinciálny predstavený vincentínov Tomáš Brezáni, CM. „Je to tam naozaj ťažké, takže potrebujú našu duchovnú i materiálnu pomoc.“

MODLITBA AKO ZBRAŇ

V ostreľovanom Charkove pôsobí slovenský kňaz Ján Martinček, CM. Na vyjadrenia pre médiá jednoducho nemá čas. Všetok venuje konkrétnej pomoci ľuďom, ktorí prišli o všetko, a ten, ktorý mu azda po niekoľkých hodinách spánku zostáva, venuje modlitbe.

Prostredníctvom saleziánskej komunity nás z ťažko skúšanej Odesy pozdravila sestra Mária Reháková, FMA. „Ďakujem všetkým veľmi, veľmi za modlitbu. Na vlastnej koži sa presviedčam o jej ,atómovej sile‘.“

Sestry Congregatio Jesu, ktoré sú pôvodom Ukrajinky a sú členkami Slovenskej provincie, prežívajú v Kyjeve dni v službe ľuďom, ktorí zostali v meste. „V rámci charity im poskytujú úkryt počas náletov na Kyjev, trávia s nimi čas cez deň aj v noci,“ informovala nás provinciálna sekretárka, sestra Luciana Mišenčíková, CJ.

ODOVZDANÍ VERIACIM

Na predmestí Kyjeva slúži farár Roman Laba. Jeho mesto Brovary niekoľkokrát napadli balistické rakety. „Každý deň je na našej fare a v kaplnke okolo osemdesiat ľudí, väčšinou žien a detí,“ podelil sa vo videohovore pre organizáciu ACN Slovensko – Pomoc trpiacej Cirkvi.

„Prosíme Boha o ochranu a o spásu. Modlíme sa k svätému Michalovi Archanjelovi. Veríme, že ochráni Kyjev a Ukrajinu,“ dúfa a prosí o modlitby.

Zo správy pre ACN od otca Grzegorza Drausa z ľvovskej farnosti sv. Jána Pavla II. sa dozvedáme: „Ľvov je zatiaľ menej nebezpečný ako iné mestá. Sú tu síce výstrahy pred náletmi, no vďaka Bohu sme zatiaľ neboli bombardovaní. Staráme sa o utečencov, ktorí smerujú k hraniciam s Poľskom.“

Aj saleziánky v Ľvove prichyľujú vo svojej komunite utekajúcich ľudí. Zväčša matky s deťmi. V úkryte sa spolu s nimi modlia ruženec. „To je naša zbraň! V modlitbe ďakujeme tým, ktorí dávajú svoje životy, aby nás chránili, a ďakujeme Bohu, ktorý nám dal ďalší deň života.“

Sestry z Congregatio Jesu v Užhorode vykladajú humanitárnu pomoc, ktorá prišla zo Slovenska. Snímka: archív sestier Congregatio Jesu

VOJNU UŽ POZNALI

Vincentka, sestra Marta Baliaková pôsobí v ukrajinskom meste Svaľava na Zakarpatí.

„S utrpením ľudí v dôsledku konfliktu na Ukrajine som sa prvý raz stretla pred štyrmi rokmi, keď som ako dobrovoľníčka spolu s ďalšími našimi sestrami mala možnosť prežiť dva týždne medzi chudobnými dedinskými ľuďmi v zóne ATO blízko Mariupoľa.“

Pre Katolícke noviny hovorí, že to, čo sa deje teraz, je oveľa ťažšie. Zakarpatsko je síce zatiaľ od priamych vojenských útokov uchránené, no znáša ich dôsledky. Psychologické aj materiálne. Vincentky v komunite už dávnejšie rozmýšľali, ako by mohli miestnym v prípade vojny pomôcť.

„Žijeme v byte a uvedomili sme si, že ak bude zastavená dodávka energie, mnohí prídu o teplo a jedlo.“ Kúpili teda sporák na pevné palivo a farník im pomohol s technickými a stavbárskymi prácami.

„Hneď na druhý deň po tom, čo skončil, sa začali útoky na Kyjev.“ Prvé dni prežívali vo veľkej úzkosti. „Ľudia z okolia sa nahrnuli do mesta, aby kúpili a vybavili potrebné. Ale všetko prebiehalo vo vzájomnej tolerancii a ohľaduplnosti k druhým.“

Komunita je podľa sestry Marty dar. „Veľa sme sa rozprávali a intenzívne modlili aj s farníkmi.“

VNÍMAJÚ PODPORU

Komunitám na Ukrajine pomohli zorientovať sa v novej situácii kresťanské a katolícke portály a médiá. „Robia výbornú prácu – evanjelizáciu, katechézu, modlitbu, rozlišovanie. Vďaka výzvam biskupov a predstaviteľov kresťanských konfesií na modlitbu a pôst sme si uvedomili, že vedieme duchovný boj.“

Modlitby zintenzívnili aj vo farskom spoločenstve. „Ach, ako dobre nám padne spievať. Všetka úzkosť sa stráca. Ľudia pristupujú k sviatosti zmierenia, lebo si uvedomujú, že s čistým srdcom sa dá urobiť viac.“

Veľkou vzpruhou je pre nich podpora okolitých štátov v prijímaní utečencov. Sestra Marta sa zvlášť teší slovenskej pomoci. „Všetci sme si uvedomili, že môžeme začať konať. Modlitba, pokánie, pôst, drobná pomoc. Tento národ je pre mňa, pre nás darom.“

Sestry vo Svaľave čistia spolu s farníkmi pivnice na úkryt. Snímka: archív –MB–

NEČAKALI TO

„Ľudia v Rusku to nečakali, ani ja som to nečakal,“ priznáva misionár Jozef Roman, SVD, ktorý v ruskom Archangeľsku pôsobí od roku 2009. „Prvé vyhlásenia boli, že sa k Rusku prizná Luhansk a Doneck. Obsadia tieto oblasti, zabezpečia mier a vojna nebude.“

No vojská šli ďalej, pretože pri riešení príčin nepriateľstva, ktoré trvá už od roku 2014, stavili na silu. „Mali mať väčšiu trpezlivosť, riešiť to politickým dialógom. Takto sú už, žiaľ, tisícky obetí a krivdy napáchané na oboch stranách.“

Rozhodne však vojnu odsudzuje, z ruskej strany nie je spravodlivá. On sám stojí na pozíciách evanjelia. „Ježiš jednoznačne hovorí: modlite sa za svojich nepriateľov, a nie nenáviďte ich,“ vraví. V 350-tisícovom meste sú katolíci menšina.

„V nedeľu mi príde do kostola asi desať ľudí. Aj medzi nimi sú rozdielne názory. Niektorí tvrdia, že konflikt bolo treba riešiť skôr, nevojensky. Tí, čo majú väzby na Ukrajinu, hovoria: modlíme sa za mier na Ukrajine a hanbíme sa za to, že Rusko je agresor.“

Ľudia berú udalosti emotívne, nepozerajú na príčiny, za ktorými je podľa Jozefa Romana ukrytý egoizmus, a výsledkom je vojna. Keď však ako kňaz vyzval na Popolcovú stredu na pôst a modlitby, inšpirujúc sa vyhlásením pápeža Františka, nikto nepovedal nie.

Celú fotogalériu k článku si môžete pozrieť TU.