Na Slovensku pôsobia s prestávkami viac ako sto rokov a ich služba je najmä o pomoci, ktorá nepodlieha moderným trendom. V čase pandémie šijú rúška či roznášajú nákupy slabším. Nemusia, chcú. Snažia sa zanechať tento svet lepším, ako ho našli.

Prežívame celosvetovú pandémiu koronavírusu. Vďaka nej sa mení svet okolo nás, menia sa zvyky, spôsob práce i komunikácie. Jediná vec, ktorá ostáva a vďaka pandémii by sa mala aj prehĺbiť, je naša osobná viera v Boha.

Raňajky, práca, škola, krúžky, úlohy a večera. Asi tak vyzeral bežný deň väčšiny rodín a onedlho bude vyzerať znova. Komunikácia s členmi domácnosti sa obmedzuje na povinnosti a príkazy, na príjemné spoločné chvíle či rozhovory veľa času nezostáva. O rodine v súčasnom svete sme sa porozprávali s psychológmi – sestrou Dáriou Miezgovou (64) z Komunity blahoslavenstiev a saleziánskym kňazom Cyrilom Slížom SDB (50). 

Ľudia sa často na úrovni sociálnej interakcie voči druhému prezentujú dvomi protirečivými akcentmi. Buď bez akéhokoľvek ohľadu vykričia vlastnosti, obmedzenia a zlyhania človeka, alebo zámerne prehliadajú a prikrývajú negatívne stimuly, ktoré v nich vyvoláva konanie druhého. Z pohľadu konštruktívneho konania ani jeden nemôžeme označiť za ideálny. Niekde uprostred medzi tými pólmi by sme mohli nájsť taktnosť.  
    

 

K svätým ochrancom pred epidémiami sa ľudia modlili v najtrpkejších časoch minulých storočí. Viacerí v období vírusu vyzdvihli sväticu s výstižným menom súčasnej situácie – sv. Koronu. Tá však u nás nepatrí medzi najznámejšie.