Bol apoštolom obrátenia a vnútornej obnovy
Na snímke František Blachnický, zakladateľ Hnutia Svetlo – Život Snímka: archív hnutia
František Blachnický sa narodil 24. marca 1921 vo viacdetnej rodine v poľskom Rybniku. Už ako dieťa bol dynamický a iniciatívny. Počas dospievania sa stal skautom, čo ho vyformovalo v zrelého a zodpovedného človeka. V tomto období však bol vzdialený od Boha a Cirkvi.
Čas obrátenia
Počas druhej svetovej vojny pôsobil v armáde a za nemeckej okupácie sa za sprisahanie dostal do väzenia. V marci 1942 bol odsúdený na trest smrti, ktorý po piatich mesiacoch zmenili na desaťročný žalár.
Čakajúc na vykonanie trestu smrti prežil najdôležitejší okamih života. Stalo sa tak 17. júna 1942, keď dostal milosť hlbokého obrátenia a dar živej viery. Rozhodol sa celý darovať Bohu a stať sa kňazom.
V júni 1950 bol vysvätený za kňaza Katovickej diecézy a stal sa kaplánom v Tychách. Už od začiatku kňazskej služby vnímal formalizmus a povrchnosť u nemalej časti veriacich, čo ho nútilo uvažovať nad zmenou pastoračného myslenia a hľadať nové metódy pastorácie.
Za jej základ považoval prácu v malej skupine. Do doby prvých rokov kňazstva siahajú aj korene jeho dvoch veľkých diel. Prvým je ženský sekulárny Inštitút Nepoškvrnenej, Matky Cirkvi, druhým je HSŽ, ktorého počiatky siahajú do roku 1954, keď otec Blachnický viedol prvú Oázu Božích detí pre miništrantov.
Z tohto malého semienka vyrástlo veľké oázové hnutie, pôvodne nazývané Hnutie živej Cirkvi.
Spriaznený s Karolom Wojtyłom
Dôležitým míľnikom bol rok 1972, keď vyšiel dokument Obrad uvedenia dospelých do kresťanského života, ktorý sa stal základom a inšpiráciou trojstupňového formačného systému; a tiež rok 1973, keď 11. júna na sviatok Panny Márie, Matky Cirkvi, v Krościenku nad Dunajcom krakovský arcibiskup Karol Wojtyła hnutie zasvätil Nepoškvrnenej, Matke Cirkvi.
Udalosť sa považuje za konštitučný akt hnutia v duchovnom zmysle . Za svoj cieľ si určilo formáciu kresťana ako nového človeka v Kristovi. Po roku 1976 začali do Poľska na oázy prichádzať aj Slováci. V novembri 1978 otec František jedného z nich, laika Petra Václavika poveril zodpovednosťou za HSŽ na Slovensku.
V nasledujúcom roku v Lomnej na Orave sa uskutočnila prvá Oáza nového života. Považuje sa za rok vzniku oázového hnutia u nás.
Viaže sa aj so vznikom ďalšieho veľkého diela, ktorým je Kruciáta oslobodenia človeka. Medzi jej úlohy patrí aj boj s alkoholizmom. Kruciáta vznikla ako odpoveď na výzvu pápeža Jána Pavla II. chrániť dôstojnosť človeka.
O niečo podobné sa otec Blachnický pokúšal už v Katoviciach, za čo sa v marci 1961 ocitol vo väzení. Po skončení väzenia študoval a neskôr pôsobil aj na Katolíckej univerzite v Lubline.
Záver života otca Františka sa spája s jeho nedobrovoľným exilom. Najskôr v Taliansku a neskôr v nemeckom Carlsbergu, kde zakladal medzinárodné centrum evanjelizácie Svetlo – Život, školu animátorov a Kresťanskú službu oslobodenia národov pod názvom Pravda – Kríž – Oslobodenie.
Tu náhle, za dodnes nevyjasnených okolností zomrel 27. februára 1987. Jeho telo od roku 2000 čaká na vzkriesenie v milovanom Krościenku nad Dunajcom. Cirkev v roku 2015 uznala jeho heroické čnosti a priznala mu titul ctihodný.