Bol verným rehoľným bratom
Na Slovensku máme veľa významných osobností, ktoré sa výrazne zapísali do dejín nášho národa. No sú aj takí, na ktorých sa možno zabudlo, pretože po sebe nezanechali žiadne písomné svedectvo. Svojou jednoduchou, avšak zodpovednou prácou výrazne prispievali k budovaniu Božieho kráľovstva na zemi.
Jaroslav Ondráš 08.05.2020
Fráter Anton Laššo SJ Snímka: archív -JO-
Medzi nich bezpochyby patril aj jednoduchý rehoľný brat zo Spoločnosti Ježišovej, fráter Anton Laššo, ktorý pred 30 rokmi odišiel do večnosti. Mal som možnosť veľmi dobre spoznať tohto rehoľníka, pretože bol môj praujo, brat starého otca z maminej strany. Vzdelanie mal len základné, neštudoval teológiu, preto sa nestal kňazom a zostal len rehoľným bratom.
Vyučil sa za záhradníka, a keď som ho osobne spoznal, vykonával túto prácu, pretože nemohol pôsobiť v kláštore, keďže v tom čase boli mužské rehole zrušené. Tajný biskup – jezuita Peter Dubovský, ktorý spravoval farnosť Nová Lehota pri Handlovej, si ho v roku 1970 zavolal, aby sa staral o domácnosť fary.
Ujko, ako ho volali miestni obyvatelia, však nevedel variť. No naučil sa a dokonca neskôr aj piekol dobré koláčiky, na ktorých si pochutnávala zvlášť mládež, čo sa na fare stretávala.
Keďže naša rodina navštevovala uja, veľmi dobre som poznal aj túto obec, kde som často prežíval letné prázdniny. V mojich ôsmich rokoch som nedokázal pochopiť, prečo biskup riadi len takú malú farnosť a nemá na starosti vedenie diecézy.
Počas tohto času som si všimol, ako ujo zodpovedne pristupuje k svojej každodennej práci. Vstával zavčasu ráno. V zimnom období, pretože som tam niekedy prebýval aj počas vianočných prázdnin, povymetal všetky piecky a založil oheň, aby cez deň nebola vnútri zima. Ústredné kúrenie na starej fare nebolo. Potom šiel pripraviť raňajky. Dopoludnia varil obed.
V lete sa staral o veľkú farskú záhradu. Tam bol ako doma. Odpoludnia si našiel čas na svoj duchovný program a deň ukončil tým najkrajším spôsobom – svätou omšou v miestnom kostole.
S radosťou privítal pád totalitného režimu, ktorý Cirkvi a zvlášť reholiam spôsobil toľko príkoria. Nadšene sledoval v televízii prvú návštevu Svätého Otca Jána Pavla II. v roku 1990 v Československu.
To však už bolo finále jeho životnej dráhy. Pán si tohto jednoduchého, skromného a verného rehoľníka zo Spoločnosti Ježišovej povolal k sebe 2. mája 1990. Pochovaný je v svojom rodisku - v dedinke Neporadza pri Trenčíne.
Aj pobyt v Novej Lehote a príklad vzorných rehoľníkov – frátra Antona Laššu a biskupa Petra Dubovského dali impulz do môjho kňazského života.
Vyučil sa za záhradníka, a keď som ho osobne spoznal, vykonával túto prácu, pretože nemohol pôsobiť v kláštore, keďže v tom čase boli mužské rehole zrušené. Tajný biskup – jezuita Peter Dubovský, ktorý spravoval farnosť Nová Lehota pri Handlovej, si ho v roku 1970 zavolal, aby sa staral o domácnosť fary.
Ujko, ako ho volali miestni obyvatelia, však nevedel variť. No naučil sa a dokonca neskôr aj piekol dobré koláčiky, na ktorých si pochutnávala zvlášť mládež, čo sa na fare stretávala.
Keďže naša rodina navštevovala uja, veľmi dobre som poznal aj túto obec, kde som často prežíval letné prázdniny. V mojich ôsmich rokoch som nedokázal pochopiť, prečo biskup riadi len takú malú farnosť a nemá na starosti vedenie diecézy.
Počas tohto času som si všimol, ako ujo zodpovedne pristupuje k svojej každodennej práci. Vstával zavčasu ráno. V zimnom období, pretože som tam niekedy prebýval aj počas vianočných prázdnin, povymetal všetky piecky a založil oheň, aby cez deň nebola vnútri zima. Ústredné kúrenie na starej fare nebolo. Potom šiel pripraviť raňajky. Dopoludnia varil obed.
V lete sa staral o veľkú farskú záhradu. Tam bol ako doma. Odpoludnia si našiel čas na svoj duchovný program a deň ukončil tým najkrajším spôsobom – svätou omšou v miestnom kostole.
S radosťou privítal pád totalitného režimu, ktorý Cirkvi a zvlášť reholiam spôsobil toľko príkoria. Nadšene sledoval v televízii prvú návštevu Svätého Otca Jána Pavla II. v roku 1990 v Československu.
To však už bolo finále jeho životnej dráhy. Pán si tohto jednoduchého, skromného a verného rehoľníka zo Spoločnosti Ježišovej povolal k sebe 2. mája 1990. Pochovaný je v svojom rodisku - v dedinke Neporadza pri Trenčíne.
Aj pobyt v Novej Lehote a príklad vzorných rehoľníkov – frátra Antona Laššu a biskupa Petra Dubovského dali impulz do môjho kňazského života.
Súvisiace články
Zdenka Podhorcová 18.07.2023
Slávnosť na Hradištských vrchoch
Do sŕdc rodákov z Hradištských vrchov a pútnikov sa hlboko zapíše 11. jún, keď sa stretli pri Kaplnke Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aby si pripomenuli 100 rokov od jej postavenia Jánom Štefančíkom.
Mária, Maroš a chlapci z Kráľovej 18.07.2023
Otvorili svoje brány a srdcia
Komunita Cenacolo v Kráľovej pri Senci aj tento rok zrealizovala deň otvorených dverí. Bolo to poobedie plné radosti, tancov, spevov a hlavne oslavy Boha a toho, čo urobil v našich životoch, príbehoch, rodinách.
