Láskavé srdce bolo jeho veľkým tromfom

Od malička túžil stať sa kňazom. Miestny učiteľ vybral bystrého chlapca spolu s ďalšími dvomi spolužiakmi na gymnaziálne štúdiá.

Zrod povolania ovplyvnili aj dva kňazské príklady. Mamin brat Alojz Vachan, ktorý pred druhou svetovou vojnou odišiel do Portugalska na misie, a salezián Jozef Kaiser, brat učiteľa Antona pôsobiaceho v Šulekove.

Ťažké chvíle

Po vstupe k saleziánom v roku 1947 a štúdiu v Šaštíne nastala barbarská noc, keď ho v apríli 1950 štátna moc spolu s ďalšími rehoľníkmi internovala do sústreďovacieho tábora v Podolínci. 

Tam si prežil ťažké chvíle. Štátny zmocnenec sa ich usiloval presvedčiť, aby podpísali prorežimné stanovisko, a v Kostolnej pri Trenčíne ich „vzdelávali“ v pokrokových ideách. 

Keď sa vrátil domov, zamestnal sa ako účtovník v elektrárňach. Zostával však naďalej tajne v kontakte so saleziánmi. V noci zo 7. na 8. apríla 1951 viacerí saleziáni spolu s donom Titusom podnikli po tretíkrát pochod cez rieku Moravu.

Žiaľ, vysoká hladina rieky im zahatala cestu za slobodou. Iba piati sa vyhli zatknutiu. Medzi nich patril aj Alojz.

Nový pokus

Druhá šanca prišla v deň jeho narodenín toho istého roku. Na gumenom člne sa im podarilo preplaviť na druhý breh. Neskôr chceli prejsť do Talianska. Vyhladovaní a premrznutí prešli na druhý pokus až do lyžiarskeho strediska Vipiteno. 

V Turíne sa Alojz vzdelával vo filozofii a formačne pracoval s chlapcami. Prvý rok teológie začal v Taliansku, ale ukončil ho až v Aptose v Kalifornii. Vysvätený za kňaza bol 13. júna 1959 vo Watsonville. Pôsobil ako učiteľ a knihovník na stredných školách v Bellflower, v Richmonde a Aptose. 

Láskavý spovedník

Vyhľadávaného spovedníka  veriaci oceňovali pre bezprostrednú láskavosť. Páter Alojz hovorieval: „Zatiaľ máme dobrých hriešnikov. Pri svätej spovedi chcem vždy zmierniť napätie, s ktorým penitent prichádza. Stalo sa mi totiž, že penitent pri svätej spovedi odpadol. Aj preto chcem odľahčiť situáciu napríklad žartom, lebo aj tak Pán Boh najlepšie vie, ako úprimne to hriešnik myslí.“ 

„Jedny Vianoce som strávil v Innsbrucku ako bezdomovec v kabáte na ulici. Každý dokáže prežiť hlad, zimu, nepriazeň situácie. Ale ak má človek vieru, dokáže zvládnuť aj predtým nepredstaviteľné veci. Daj nám, Bože, silu vždy plniť tvoju vôľu - za akúkoľvek cenu.“