Muž, ktorý mal srdce plné lásky

Alexej Izakovič sa narodil 24. februára 1908 v Borovej pri Trnave, kde študoval na gymnáziu i v seminári. Počas života si prešiel peknými, ale aj horšími chvíľami. V tých ťažkých vždy dôveroval Božej pomoci. Prežil toho naozaj veľa - prvú Československú republiku, obe svetové vojny, nástup komunistov a ich prenasledovanie. V 50. rokoch bol uväznený a neskôr šikanovaný komunistickým režimom. Na určitý čas dostal zákaz pastorácie a pracoval ako robotník. Ani ťažké rany života ho nezlomili, všetko prijímal s pokorou a zostal verný Pánovi. Zvládol to aj preto, že mu viac záležalo na živote iných ľudí ako na vlastnom. Pomáhal materiálne i morálne svojim farníkom a dával tak živý príklad mravných zásad a kresťanských hodnôt. Nezištnú pomoc poskytoval ľuďom v ťažkých životných situáciách, hoci sám to vôbec nemal jednoduché.

Bol veľmi aktívny a snažil sa niečo urobiť na všetkých miestach, kde pôsobil. Vo farnostiach Vištuk a Dolné Voderady sa podieľal na obnovách kostolov. V Nových Zámkoch sa stal iniciátorom vybudovania pomníka Antonovi Bernolákovi. Bol veľkým mariánskym ctiteľom a nemalou mierou sa pričinil o obnovu Trnavskej novény. Aj v pokročilom veku sa vždy s radosťou zúčastňoval na deviatniku. Všetky jeho skutky boli robené s láskou v srdci. V ňom totiž nosil starosti iných. Vo farnosti Vištuk pôsobil 15 rokov a na jeseň v roku 1991 mu pápež Ján Pavol II. udelil čestný titul monsignor. Prišiel sem už ako 71-ročný, no napriek zhoršenému zdraviu bol stále plný životného elánu a optimizmu. Vištučania si ho zakrátko obľúbili a volali ho „náš don Bosco“. Na odpočinok odišiel do kláštora Kongregácie dcér Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave. Zomrel 30. októbra 1995 ako 87-ročný v Bratislave, kde je aj pochovaný. Spomienky o tomto kňazovi spracoval historik a publicista Hadrián Radváni.