Pokoj pramení v Božom milosrdenstve
Kristus nesúci kríž – olej na plátne. Autorom diela je Tiziano Vecellio (1490 – 1576); obraz sa nachádza v Museo del Prado v Madride. Ilustračná snímka: wikimedia commons/voľné dielo
Svet už viac ako dva roky skúša pandémia koronavírusu, ktorej podľahlo približne šesť miliónov ľudí. A koľkí trpia na následky prekonaného ochorenia alebo na následky straty svojich drahých? Ešte sa neskončila pandémia a 24. februára sme zachytili prvú správu o vojne na Ukrajine.
Spomínam tieto ťažké skutočnosti, aby nás ešte viac gniavili? Veď nám tak treba túžený pokoj! Hovorím o nich preto, lebo máme obrovskú nádej. Máme „liek“ na všetky bolesti a utrpenia: „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva“ (Denníček 699).
Ježiš by to povedal v pozitívnom význame takto: „Ľudstvo nájde pokoj, ak sa vráti k prameňu môjho milosrdenstva.“
Pokoj závisí od Božieho milosrdenstva, ktoré Ježiš neúnavne ponúka, ale nemôže ho vnútiť. Na každom človekovi je, ako sa zahľadí na trpiaceho a zmŕtvychvstalého Krista, lebo jedine tu sa spoznáva pravdivé posolstvo Božieho milosrdenstva.
ŽÍZNIM
V každom kláštore sestier sv. Matky Terezy je na čelnej stene v kaplnke kríž a pod ním nápis: „Žíznim“ (Jn 19, 28). Kristus neprežíval v agónii len pálčivý smäd po vode, ale oveľa viac po dušiach, po spáse ľudí, po ochote otvoriť sa obeti kríža, lebo iba ona zachraňuje človeka pre večnosť.
Kristov výkrik bol vlastne adresovaný všetkým ľahostajným, ktorí nechcú doceniť Ježišovu obetu na kríži. Čím ďalej, tým viac ju ignorujú a prichádzajú tak o šancu osobnej spásy.
Kristus sa pre nich stal – v tom lepšom prípade – historickou osobou, človekom, ktorému sa bolestnou smrťou na kríži skončil pobyt na zemi a ktorý odišiel do zabudnutia. Touto cestou už dávnejšie vykročila kresťanská Európa i krajiny, ktoré evanjelizoval európsky kontinent.
Náš Spasiteľ by dnes rovnako povedal: Žíznim po vašej pozornosti, veď ide o vaše dobro, o vašu spásu. No čoraz viac zostáva na Golgote sveta sám.
Ako hlboko prežíval Kristovu opustenosť napríklad sv. František Marto, omilostené dieťa z Fatimy.
Keď zomieral, Lucia ho prosila: „František, sľúb mi, že sa v nebi budeš za mňa modliť.“ A on odpovedal: „Možno bude lepšie, keď o to poprosíš Hyacintu, lebo, vieš, keď budem v nebi, budem tam utešovať Ježiša. A asi sa potom zabudnem za teba modliť.“
BOŽIE MILOSRDENSTVO
Kristus nám znova pripomína, že hodina jeho umierania a smrti na kríži je zároveň „hodinou milosrdenstva“. Ukazuje nám svoje víťazné rany, otvorené rany, ktoré sa stali prietokom Božieho milosrdenstva pre svet.
Byť v lúčoch milosrdenstva znamená prijímať očistenie a posilnenie, ktoré nám Kristus získal obetou na kríži. Ktovie, ako by na to reagoval sv. František Marto z Fatimy, keby nerozjímal o utýranom Kristovi, ale o Kristovi, z ktorého rán a zvlášť srdca sa lejú plnými prúdmi vody Božieho milosrdenstva.
Som presvedčený, že by sa rovnako nepohol od Ježiša, ale preto, aby mu neunikla ani jedna kvapka z veľtoku Božieho milosrdenstva. Tak si môžeme v nebi predstavovať i sv. Faustínu – „sekretárku“ Božieho milosrdenstva. Vznešené „povolanie sekretárky“ na zemi si musela odtrpieť chorobami a skúškami.
Jej príklad odhaľuje ponuku možnosti pre každého z nás – aby sme spoznali „hodinu nášho navštívenia“ – tú obrovskú ponuku Božieho milosrdenstva, ktorá nás nesmierne obohatí v pozemskom živote a vo večnosti – ako to vyjadril sv. Pavol: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9).
HODINA ZÁCHRANY
Nepripomína nám terajšia situácia putovanie izraelského národa do zasľúbenej zeme? Z otroctva na slobodu? Prečo putovali 40 rokov? Veď tá cesta nebola až taká dlhá. Potrebovali sa v náročných situáciách putovania prejaviť, odhaliť, čo je v nich, očistiť sa a dozrieť.
Koľkokrát sa tento ľud vzoprel, šomral proti Bohu a proti Mojžišovi! Až raz musel Pán poslať na ľudí jedovaté hady a mnohí z Izraelitov pomreli. Ale tí, ktorí sa kajali, boli zachránení. Spoznali „hodinu záchrany“ a neprepásli príležitosť. Spoznáme aj my „hodinu záchrany“ pre nás? Boh ju ponúka každému.
Prísť ku krížu Ježiša Krista zvlášť o tretej popoludní – v hodine Božieho milosrdenstva, hoc len duchovne, hoc aj na diaľku, znamená prísť s pokorou kajúcnika, ale aj s veľkou dôverou k prameňu milosrdenstva a záchrany.
Tu prichádza znova povzbudenie z Denníčka: „V tejto hodine vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu – milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou“ (Denníček 1572).
„O tretej hodine pros o moje milosrdenstvo zvlášť pre hriešnikov a aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj zvlášť o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet. Dovolím ti preniknúť do môjho smrteľného smútku. V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie“ (Denníček 1320).
KRÁĽ MILOSRDENSTVA
To, po čom prahne ľudské srdce, je láska a pokoj. Ale „ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu“ (Denníček 300).
Chceme teda nájsť pokoj vo svojom srdci? Vo svojej rodine, farnosti, diecéze? Na Slovensku, na Ukrajine, vo svete? Aj v tomto čase pandémie, politických šarvátok a rôznych hádok, nevraživostí a neprajnosti?
Ak áno, vráťme sa k Ježišovmu milosrdenstvu. Špekulácie, sila zbraní či intrigy nepomôžu, len plodia ďalšie násilie a zlo. Ježiš každému, kto nemá odvahu urobiť krok k nemu, povzbudivými slovami plnými milosrdenstva odkazuje: „Nech sa nebojí ku mne priblížiť slabá, hriešna duša.
Hoci by mala viac hriechov, ako je piesku na zemi, všetko utonie v priepasti môjho milosrdenstva“ (Denníček 1059). Milovaní bratia a sestry, pamätajme, že pokiaľ žijeme, Ježiš nám dáva čas obrátiť sa na jeho milosrdenstvo a vyprosovať obrátenie aj druhým.
Dáva prísľub: „Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prichádzam ako Kráľ milosrdenstva“ (Denníček 83). Tým nepopiera, že nepríde ako sudca. Príde. Ale najprv prichádza ako Kráľ milosrdenstva.
VEĽKONOČNÁ NÁDEJ
Veľká noc vyzýva na pokoj a milosrdenstvo. Zdroj máme. Treba zaujať osobný postoj. Počas pandémie sme boli svedkami heroických skutkov mnohých obetavých ľudí, ktorí preukazovali zvlášť chorým skutky telesného i duchovného milosrdenstva.
Teraz sme zasa svedkami veľkej otvorenosti sŕdc a podaných pomocných rúk pre utečencov z Ukrajiny. Kde sa berie toľká veľkodušnosť, obetavosť, možno až „odtŕhanie si od úst“, aby bol zachránený, nasýtený, ubytovaný, potešený, povzbudený ten druhý, núdzny? Je to sila daru ľudskosti a milosrdenstva.
„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo (Mt 5, 7). A ďalej: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi“ (Mt 5, 9). Preto stále pamätajme na nevyhnutnosť úprimnej, pokornej modlitby, prosby o Božie milosrdenstvo pre seba aj pre celý svet.
Dotýka sa nás Kristovo utrpenie a smrť, ale zároveň silno povzbudzuje jeho slávne zmŕtvychvstanie. To je jediná sila, ktorá nás oprávňuje šíriť posolstvo pokoja a milosrdenstva aj v tohoročnom slávení Veľkej noci.
S dôverou sa dívame i na Matku milosrdenstva, ktorá sprevádza Syna na krížovej ceste až po jeho uloženie do hrobu. Isto je medzi prvými, ktorým sa zmŕtvychvstalý Syn zjavil, aj keď to nie je zaznačené v evanjeliách.
Zaznačené však je, že je v prvom spoločenstve rodiacej sa Cirkvi, čo apoštolov i prvých veriacich ubezpečuje, že nie sú osirotení. Ani dnes nie je Cirkev bez Matky nádeje, a tak posolstvo pokoja, milosrdenstva a obnovy silou Kristovho zmŕtvychvstania je oživujúcou ponukou pre tento svet.
Pokoj prichádza od nášho Stvoriteľa
Boh je Bohom pokoja. Pretože láska prebýva len tam, kde vládne pokoj, dbajte vždy, aby ste si dobre zachovali svätý pokoj a mier srdca, ktoré vám tak často odporúčam. Všetky myšlienky, ktoré v nás vyvolávajú duševný nepokoj a zmätok, nijako nemôžu byť od Boha, ktorý je Kniežaťom pokoja. Sú to pokušenia nepriateľa, preto ich treba zahnať a nevšímať si ich. Treba vždy a všade žiť pokojne. Ak nás stihne súženie, či už vnútorné, alebo vonkajšie, treba ho znášať pokojne.
SVÄTÝ FRANTIŠEK SALESKÝ