Pokoj, ktorý Ježiš dáva učeníkom po vzkriesení, je stály, pretože je to dar. Bezpečný pred zmenami v dejinách, nezávislý od zmien ľudskej vôle.

Ježiš túžil vypiť kalich bolesti až do dna. Videl, ako ľudia budú milovať kríž, a videl i mučeníkov, ktorí z lásky a na obranu pravdy zažijú podobný osud. Tak, ako mladík zo Záhoria.

V tempe života musíme byť pripravení upraviť program našich preplnených dní, aby sme sa mohli stretnúť s Ježišom vo svojom najhlbšom vnútri. Toto stretnutie je pre nás časom pravdy.

V úvodnom speve pri svätej omši sa modlíme Laetare, Ierusalem. „Raduj sa, Jeruzalem, zhromaždite sa všetci, čo ho milujete; radujte sa a jasajte, čo ste trúchlili, plesajte a čerpajte z bohatých zdrojov útechy“ (Iz 66, 10 – 11)

Boh vidí do tvojich hlbín. Takého, aký si. Nemaj však z toho nepríjemný pocit, lebo je to pohľad lásky a milosrdenstva.