V úvodnom speve pri svätej omši sa modlíme Laetare, Ierusalem. „Raduj sa, Jeruzalem, zhromaždite sa všetci, čo ho milujete; radujte sa a jasajte, čo ste trúchlili, plesajte a čerpajte z bohatých zdrojov útechy“ (Iz 66, 10 – 11)

Boh vidí do tvojich hlbín. Takého, aký si. Nemaj však z toho nepríjemný pocit, lebo je to pohľad lásky a milosrdenstva.

Staroba je veľký Boží dar, ale je spojená aj s veľkým krížom, ktorý naši drahí starí a chorí ukladajú do pokladnice lásky ako drahokam.

Hľadiac na svedectvo lásky k trpiacemu Ježišovi v živote blahoslavenej Zdenky, zverme jej mocnému príhovoru chorých, starých a opustených. Aby sa vďaka Božej milosti ich skúsenosť bolesti premenila na oddanosť v láske.

Spása sveta sa neuskutočňuje cez múdre reči, geniálne objavy či všetko porážajúcu silu a moc, ale v bolesti a utrpení. Náš život má takú úžasnú hodnotu, že prevyšuje všetko utrpenie.