Sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi nám pripomína skutočnú prítomnosť Spasiteľa sveta v Oltárnej sviatosti a ponúka nám reálnu Božiu blízkosť, aby nás posilňovala. 
 

V ostatných rokoch sa dostal do popredia titul Pána Ježiša ako najvyššieho a večného kňaza. Od roku 2014 vždy vo štvrtok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého slávime sviatok nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza.

Vyliatie Ducha neostalo len súčasťou dávnej histórie, na ktorú sa už takmer zabudlo. Táto udalosť sa ešte stále obnovuje. Kristus, oslávený po pravici Otca, naďalej plní svoj prísľub a zosiela na svoju Cirkev Ducha Oživovateľa.
 

Kresťan potrebuje oveľa viac ako mať dobrý pocit z toho, že hádam raz horko-ťažko prelúskal celú Bibliu. Zamyslime sa preto nad tým, ako sa osmeliť a postaviť zoči-voči pravidelnému čítaniu Svätého písma a naznačme si cesty na jeho osožné zvládnutie. 

Po svetových vojnách a viacerých revolúciách, ktoré ťažko ranili ľudstvo v jeho podstate, sa Druhým vatikánskym koncilom začala veľká duchovná obnova Cirkvi. Konciloví otcovia zdôraznili hlbší návrat k prameňom, teda k Svätému písmu a Tradícii. Nadväzujúc na predchodcov, doposiaľ najdlhšie a najobsiahlejšie túto obnovu viedol pápež Ján Pavol II. Keď si pripomíname 100 rokov od jeho narodenia, je príležitosť ukázať na podnety svätého pápeža k dosiahnutiu ľudskejšieho a kresťanskejšieho dozrievania k svätosti.