V tento deň akosi citlivejšie vyslovujeme našim mamám slovo ďakujem. Či je ešte naša mama tu s nami, alebo nás už predišla do večnosti, zverme ju do rúk tej nebeskej. 

Dnes máme v latinskom obrade Nedeľu Dobrého pastiera, ktorá sa nazýva aj nedeľou duchovných povolaní. Nám veriacim treba hovoriť o dôležitom duchovnom a osobitne kňazskom povolaní, bez ktorého sa nezaobídeme. 

Stroskotanému moreplavcovi sa horko-ťažko podarilo priplávať na neznámy ostrov. Objavil tam domorodca, ako číta pod stromom Bibliu. Bez váhania sa naňho vyrútil: „U nás tú knihu už nikto nečíta. Treba ju zahodiť!“ Domorodec zdvihol zrak a hovorí: „Skôr ako som ju začal čítať, tak som si takých ako ty upiekol. Naozaj si myslíš, že ju mám radšej zahodiť?!“ 

Verím, že všetci sme už zakúsili milosrdenstvo, ktoré nám preukázal človek. Na milosrdenstvo sme odkázaní, pretože nikto z nás nie je ani dokonalý, ani bez chyby. Čo sme vo chvíli preukázaného milosrdenstva prežili? Nevyhnutne však potrebujeme aj Božie milosrdenstvo.
   

Mučeníctvo je v kresťanstve prítomné od jeho úplných začiatkov. Prvým mučeníkom, o ktorom čítame v siedmej kapitole Skutkov apoštolov, bol sv. Štefan. Po ňom položili svoj život za Krista desaťtisíce kresťanov. A štafetu mučeníctva ako svedectvo vernosti pre súčasný svet si kresťania vo všetkých kútoch sveta odovzdávajú dodnes.