Manželská vernosť je krásna a zároveň náročná výzva budovať Božie kráľovstvo prostredníctvom sviatosti manželstva.

A predsa život človeka nemožno ohraničiť časom a priestorom. Inými slovami, chceme žiť a nie umierať. Čosi nám našepkáva, že život je večný, a to si vyžaduje úsilie.

Jeden aforizmus vystihuje povzdych ateistu: „Ja som taký ateista, až sa bojím, či ma Pán Boh za to nepotrestá.“ V novembrových dňoch na cintoríne, keď pred človeka vystupuje otázka pominuteľnosti, každý si musí dať odpoveď: Som veriaci alebo ateista? Keď ide o budúcnosť, aj jeden, aj druhý musí veriť - veriaci v život, neveriaci v nič. Keďže niet istoty o budúcnosti, obaja veria, ibaže obsah ich viery sa diferencuje.

Ešte doznievajú diskusie o hrdinskom odpore našej novej blahoslavenej, Anny Kolesárovej, pri obrane svojho panenstva. Vyhrotene sa dokonca riešilo i to, čo je viac: život alebo čistota. No a verejnosť tvrdí, že život. Platí to zakaždým alebo výnimka potvrdzuje pravidlo? 

Z jedinečného rozhovoru, ktorý zachytáva Evanjelium podľa Lukáša, sa otvára príchod Boha k nám. Boh vyzdvihuje mladú židovskú dievčinu. Pozýva ju, aby nosila „Syna Najvyššieho“ pod srdcom. Panna Mária nemyslí na minulosť ani na budúcnosť, ale v prítomnej chvíli hovorí: „ÁNO.“