V svojom živote nemôžeme urobiť nič múdrejšie a lepšie, než sa s úplnou dôverou odovzdať Bohu. Tak to urobila Panna Mária a učí to aj nás. Dá sa povedať, že pravá mariánska úcta spočíva v nasledovaní Panny Márie v jej dôvere a odovzdanosti Bohu.   

Staré rodinné fotografie a genealogické línie postupom času nadobúdajú v rodine čoraz väčšiu hodnotu na pochopenie toho, kto sme, odkiaľ a kam kráčame. Doceňujeme ich však väčšinou až v zrelšom veku, keď vnímame potrebu lepšie poznať svoje korene a robíme si určitú syntézu doterajšieho života.    

Prostredníctvom prirodzeného smädu Samaritánky Ježiš ukázal na najhlbší smäd duše po Bohu a po láske. Pokáním duša môže načerpať z prameňa, ktorý tento smäd uhasí.   

Ježišovo premenenie je odpoveďou na najhlbšie ľudské túžby po zmene. V túžbe po šťastí sa človek často usiluje o zmenu svojej situácie. Naše skutky motivuje nádej na vyššiu kvalitu života.   

Pôstne obdobie každoročne upriamuje našu pozornosť na fakt, že človek patrí Bohu nielen dušou, ale i telom. Aj preto by sme ho mali cítiť i telesne. Slová svätého Bazila Veľkého: „Je však zbytočné postiť sa od jedla, a pritom mať záľubu v krutom kritizovaní a urážaní: ,Neješ mäso, ale požieraš svojho brata'“ však jasne naznačili, v čom spočíva podstata pôstu.