Editoriál 34/2019
Aj pápeži chodili bosí. Neveríte? Je to tak: napríklad pápež Pius X., ktorého si od roku 1954 uctievame ako svätého (v liturgickom kalendári si naňho spomíname 21. augusta), tiež chodil naboso.
Zuzana Artimová 20.08.2019
Keď ešte Giuseppe Melchiorre Sarto ani nechyroval o tom, že raz bude stáť na čele Katolíckej cirkvi; teda keď mal desať rokov a začal navštevovať gymnázium v Castelfranco Veneto, chodil tam zo svojej rodnej obce Riese peši a dokonca bosý, aby si neničil topánky.
Pokiaľ máte na záver leta v pláne dovolenku v Taliansku, môžete sa cestou k moru zastaviť v múzeu, ktoré sa nachádza v rodnom dome Pia X. Medzi exponátmi je aj socha mladíka s vyhrnutými nohavicami a topánkami prehodenými cez rameno. Pár metrov za ňou je už busta svätého Pia X. a jeho pápežský erb. Kompozícia tvorí veľmi pekný príklad toho, ako Boh koná v našich životoch (strany 10 – 11).
Úplne iný „oddych“ si vybrali počas prázdnin mladí ľudia na Katarínke, a to bez mobilov, elektriny, hodiniek, tečúcej teplej vody či civilizovanej toalety. Viete si to predstaviť? Na desať minút možno áno, ale čo tak na dva týždne? Naša kolegyňa Mária Bilá sa vybrala zistiť, prečo zrúcaniny Kostola a Kláštora svätej Kataríny v lesoch Malých Karpát na západnom Slovensku priťahujú už 25 rokov mladých mužov a ženy. Prezradíme len titulok - Opraviť ruiny kláštora aj svojho života; zvyšok si prečítajte na stranách 16 – 17.
Čítate Katolícke noviny po dobrom rodinnom nedeľnom obede? Alebo si ich otvoríte pri káve a koláčiku? Všimli ste si, ako jedlo zbližuje ľudí; aj rozhádaných či dokonca úplne neznámych? O tom, prečo je dôležité spoločné stolovanie, píše kňaz Tomáš Jellúš SJ v Duchovnej obnove (s. 8 – 9).
Tak dobrú chuť a príjemné čítanie.
Pokiaľ máte na záver leta v pláne dovolenku v Taliansku, môžete sa cestou k moru zastaviť v múzeu, ktoré sa nachádza v rodnom dome Pia X. Medzi exponátmi je aj socha mladíka s vyhrnutými nohavicami a topánkami prehodenými cez rameno. Pár metrov za ňou je už busta svätého Pia X. a jeho pápežský erb. Kompozícia tvorí veľmi pekný príklad toho, ako Boh koná v našich životoch (strany 10 – 11).
Úplne iný „oddych“ si vybrali počas prázdnin mladí ľudia na Katarínke, a to bez mobilov, elektriny, hodiniek, tečúcej teplej vody či civilizovanej toalety. Viete si to predstaviť? Na desať minút možno áno, ale čo tak na dva týždne? Naša kolegyňa Mária Bilá sa vybrala zistiť, prečo zrúcaniny Kostola a Kláštora svätej Kataríny v lesoch Malých Karpát na západnom Slovensku priťahujú už 25 rokov mladých mužov a ženy. Prezradíme len titulok - Opraviť ruiny kláštora aj svojho života; zvyšok si prečítajte na stranách 16 – 17.
Čítate Katolícke noviny po dobrom rodinnom nedeľnom obede? Alebo si ich otvoríte pri káve a koláčiku? Všimli ste si, ako jedlo zbližuje ľudí; aj rozhádaných či dokonca úplne neznámych? O tom, prečo je dôležité spoločné stolovanie, píše kňaz Tomáš Jellúš SJ v Duchovnej obnove (s. 8 – 9).
Tak dobrú chuť a príjemné čítanie.
Súvisiace články
Marián Špacai 19.11.2024
Editoriál 47/2024
V našom štáte sa jednou z tém stalo dianie na poli kultúry, v tomto čísle KN sa preto zamýšľame nad kultúrnym dialógom. Bývalý riaditeľ SND Pavol Smolík vraví, že kresťan by mal v kultúre prijímať a odmietať to isté, čo v bežnom živote, a kunsthistorička Daniela Čarná varuje, že odbornosť a kvalita v umení sa u nás dostáva na vedľajšiu koľaj (s. 3, 8).
Monika Šimoničová 12.11.2024
Editoriál 46/2024
Keď som začala čítať texty do tohto vydania KN, oslovila ma myšlienka z homílie v prílohe Deň Pána. Kňaz Peter Štálnik v nej uvažuje nad životnosťou vecí. Trebárs cestovný lístok, „žije“ minúty, ledva pár hodín. Trvanlivé potraviny zopár mesiacov a diár či kalendár jeden rok. Ale dátumy, ktoré v nich máme zakrúžkované, nestrácajú na „životnej sile“ ani po rokoch, ba priam naberajú na význame a intenzite.