Editoriál 51-52/2020

Som však presvedčený, že aj táto nečakaná situácia sa pre nás napokon môže stať darom podobne, ako sa to hovorí v jednom príbehu o Franzovi Kafkovi. Tento významný spisovateľ sa rok pred smrťou prechádzal v berlínskom parku Steglitz, kde stretol malé dievčatko.

Plakalo, lebo stratilo bábiku. Kafka pohotovo zareagoval a povedal mu, že bábika išla na výlet, no dievčatku nechala list, ktorý on zabudol doma, no na druhý deň ho prinesie. Po návrate domov napísal list s rovnakým zápalom a sústredením, aké vložil do svojich majstrovských diel.

Bábika v ňom objasňuje, že nechcela priateľke ublížiť, ale túžila vidieť svet a spoznať nových ľudí. Bude jej však každý deň písať listy. Napriek ťažkostiam spôsobených tuberkulózou, Kafka naozaj písal každý deň tri týždne listy. Do každého vložil všetko, čo mohol, aby dievčatko pripravil na okamih, keď sa s ňou bábika nadobro rozlúči.

Nakoniec opísal zásnuby a obrovskú svadbu s krásnym ženíchom, ktorého bábika miluje, a preto sa nemôže vrátiť k dávnej priateľke, hoci ju má veľmi rada. Na sklonku života kúpil Kafka dievčatku novú bábiku.

Po rokoch mladá žena našla v útrobách bábiky malý lístok písaný Kafkovou rukou: „Všetko, čo miluješ, sa pravdepodobne stratí, no láska ti to nakoniec vráti iným spôsobom.“

A práve to nám hovoria Vianoce, drahí naši čitatelia. Láska k nám prichádza stále, a to aj napriek mnohým stratám a zlyhaniam. Otvorme pre ňu svoje srdce, prežime sviatky naplnené láskou, blízkosťou a pozornosťou. Želám vám radostné Vianoce a požehnaný nový rok.