Pri téme tohto vydania Katolíckych novín sa mi v  pamäti vynorila jedna kuriozitka. Išla som autobusom k známym, a keďže cesta trvá vyše dvoch hodín, chcela som si sadnúť. Po zakúpení lístka som si vyhliadla babičku v kroji. Myslela som si, že mi porozpráva o svojom folklóre.

Sľubujem vernosť v dobrom aj v zlom. Týmito slovami manželia pri sobáši vyjadrujú bezhraničnú lásku svojmu partnerovi. Myslím, že tento sľub sa dá preniesť aj na vzťah rodičov k svojim deťom. I tam nastanú dobré a zlé situácie, ktoré si vyžadujú prístup lásky. Od maličkostí, keď ani na dvadsiatykrát neuposlúchnu a neupracú si hračky, až po moment, keď sa od lekára dozviete niečo nepriaznivé o ich zdraví.

Rozdelenie v spoločnosti. Je to niečo nové? Nie, nie je. Sám Ježiš sa pýta, myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie... A nespomína len rozdelenie, ale aj oheň, dokonca chce, aby už vzplanul (Lk 12, 49 – 53).

Električkár. Toto slovo mi napadne ako prvé, keď počujem meno Alojz Tkáč. Nie v degradujúcom zmysle, práve naopak! Alojz Tkáč bol kňaz, ktorý neprestal žiť duchovné povolanie ani vtedy, keď ho prenasledovali mocní. Nemali však šancu, lebo to, čo budoval vo svojej duši, mu nikto zakázať ani vziať nemohol.

Stáva sa nám, že niekedy váhame, či niečo urobiť, alebo nie. Pritom počujeme, akoby nám niekto hovoril, nebuď lenivý, áno, choď do toho. Neberieme to vážne, ale mali by sme. Pretože práve môže pôsobiť sila Ducha Svätého, ktorý chce, aby sme niečo vyskúšali, pustili sa do niečoho.