Začiatky môjho vzťahu k pápežovi Benediktovi boli rozpačité. Po usmievavom Jánovi Pavlovi II. sa mi voľba Benedikta XVI. zdala ako výrazný odklon od nastavenej „tváre Cirkvi“. Chýbal mi ten príťažlivý a prívetivý obraz námestníka Ježiša. Až do chvíle, keď mi pri jednej debate ktosi povedal zlomovú vetu. Na pápeža Jána Pavla II. sa stačilo pozerať, pápeža Benedikta XVI. musíš čítať.

Benedikt XVI. si počas svojho života získal mnoho prívlastkov a nálepiek – od pancierového kardinála cez pápežovho strážneho psa až po tichého pápeža. Po celý život ho obklopovali oddaní zbožňovatelia i neúprosní kritici. No on vďaka vnútornej slobode a  pevnému presvedčeniu neohrozene kráčal vlastnou cestou odkrývania pravdy a hľadania Krista. Hoci dosiahol najvyššie cirkevné posty, jeho jedinou životnou ambíciou bolo byť kňazom, teológom, učiteľom.

Pri výročiach sa zvykne bilancovať. Od vzniku samostatného Slovenska uplynuli už tri desaťročia. V dejinách národa to nie je veľa, ale toto obdobie je mimoriadne živé a zložité.

Pred Vianocami sa nám často vynára otázka: „Ako ich prežiť?“ Každý na to má svoj recept. Niekto skončí pri jedle a pití, iný pri televízore, ďalší na lyžovačke či u babky. A mnohí si ako romantický doplnok dožičia koledy a polnočnú omšu. Istý kňaz sa v jej závere vyslovil: „Všetkým prajem šťastný Nový rok i veľkonočné sviatky a uvidíme sa opäť o rok.“

Stretnúť a otvoriť sa, počúvať, rozlišovať, priblížiť Cirkev ľuďom, hovorí pápež František. Spoločenstvo, účasť, poslanie ako kľúčové slová synody a synodalizmu.