Pápež František v príhovore Rímskej kúrii pred istým časom povedal: „Dnes už nie sme viac jedinými, ktorí vytvárajú kultúru; ani tými prvými, ani tými najviac počúvanými. Nie sme už v režime kresťanského sveta, pretože viera – najmä v Európe, ale aj vo veľkej časti Západu – už netvorí samozrejmý predpoklad spoločného života. Naopak, často je až potieraná, vysmievaná, odsúvaná bokom a zosmiešňovaná.“

Čím rýchlejšie sa blížime k parlamentným voľbám, tým viac si hovorím, nech už je to za nami. Z každej strany na nás vyskakujú politické výzvy, slogany, heslá o „jednoduchom riešení všetkých problémov“ (aj keď jednoduché riešenia v štáte neexistujú).

Veľká Británia formálne opustila Európsku úniu. Nech už sú naše názory na brexit akékoľvek, na konci januára sa stal skutočnosťou. Je zrejmé, že na danú tému budeme ešte veľa počuť. Nebude však ľahké sa v udalostiach a komentároch zorientovať. Má k tomu čo povedať Cirkev?

V piatok 24. januára sa v hlavnom meste USA konal Pochod za život. Už 47 rokov prichádzajú v januári Američania do Washingtonu, aby pochodovali za život. Tento rok státisíce jeho účastníkov privítali amerického prezidenta Donalda Trumpa. Stal sa tak historicky prvým prezidentom USA, ktorý prišiel na Pochod za život.

Grécka dráma – to boli časy, keď sa kolíska demokracie ocitla na pokraji krachu a ochranný dáždnik medzinárodných veriteľov bol osem rokov otvorený nad krajinou bájnej Akropoly. Dráma sa skončila a Grécko sa postavilo na vlastné nohy. Doslova na opačnom konci Európy sa v roku 2016 začal odvíjať iný dej, ktorý mal miestami nádych shakespearovskej tragikomédie.