Keď brány prežívajú veky

Brána je hlavný vstup do nejakého architektonického priestoru a zvyčajne je väčšia ako dvere. Brána je zároveň symbol vstupu na dôležité miesto, hlavne keď ide o chrámovú bránu. A práve takéto dve brány sa zachovali dodnes v Bazilike sv. Egídia v Bardejove.
Ľudovít Malík 12.06.2021
Keď brány prežívajú veky

Gotická brána je vystavená v Bazilike sv. Egídia. Snímka: Peter Harčar

Nastalo veľké prekvapenie, keď reštaurátor Martin Kutný pri obnove renesančnej brány začal skúmať jej jednotlivé vrstvy. Brána, ktorá desaťročia stála v podveží chrámu, prekvapivo skrývala cenný poklad.

Objav

Bolo to 22. januára 2019. Renesančná vstupná brána z Baziliky sv. Egídia v Bardejove odhalila svoje tajomstvo, ktoré ukrývala viac ako 360 rokov. „Pri príprave renesančnej brány na spevňujúce úkony petrifikačným roztokom bola odobratá vystupujúca rímsa renesančnej brány,“ vysvetľuje reštaurátor Martin Kutný pre Katolícke noviny.

„Po jej odobratí sa objavil malý kúsok rezby s plastikou s rastlinným motívom. Tento nález bol predzvesťou, že pod renesančnou rezbou sa nachádza čosi staršie. Rozhodli sme sa oddeliť väčšiu časť renesančnej rezby nad týmto nálezom. Hneď sa objavil erb s havranom s prsteňom v zobáku, čo naznačovalo, že by mohlo ísť o erb Mateja Korvína, a bolo jasné, že sme objavili stredovekú bránu.“

Emócie z objavenia pokladu neprežívajú len deti, ale aj dospelí. A toto bola jedna z takýchto udalostí. „Samozrejme, pri každom náleze stúpne človeku adrenalín, ktorý vyvolá vnútorné chvenie a chuť po ďalšom objavovaní.

No naše bádanie bolo na chvíľu pozastavené, pokiaľ metodik Krajského pamiatkového úradu v Prešove nerozhodol o ďalšom postupe reštaurátorských prác. Pomalými a postupnými krokmi sme objavovali ďalšie erby, rezby, až sa ukázala celá rezbárska výzdoba v svojej nádhere.

A v tej chvíli som si prizval k spolupráci Petra Harčara,“ približuje atmosféru objavu reštaurátor Martin Kutný.

Čo sa zachovalo?

Renesančná brána z roku 1655 je dielom skupiny poľského majstra Mikuláša Krenického z Tarnova. Na vstupe do chrámu bola osadená až do roku 1884. Gotická brána chrámu sa doteraz nachádzala ukrytá pod touto vrstvou a môžeme ju datovať do rozpätia rokov 1480 až 1490.

Je prekvapujúce, že sa z tejto gotickej brány zachovalo tak veľa, pretože drevo bolo silno napadnuté drevokazným hmyzom a vlhkosťou. Reštaurátor Martin Kutný uvádza, že to bolo aj vďaka tomu, „že gotickú bránu rezbár v roku 1655 využil ako podklad svojho výrobku“.

Gotická brána je vo svojej centrálnej časti rozdelená na dve polia. Na ľavej strane sa v spodnej časti nachádza erb mesta Bardejov. Obopína ho dvojica do kruhu stočených drakov, ktoré si vzájomne chvostami spútavajú hlavy. Nad erbom sú dobre čitateľné odtlačky po drevených lištách, ktoré sa spájajú a zároveň prechádzajú do takzvaného oslieho chrbta a následne do fiály (vežičky).

Centrálna časť ľavej strany dverí je zdobená motívom rastlinných úponkov a početných rozvilín. V nej je osadená dvojica proti sebe situovaných erbov – na ľavej strane je zobrazený lev, na pravej havran s prsteňom v zobáku. Erb naľavo od stredovej fiály so zobrazením leva je erbom Českého kráľovstva.

Erb na pravej strane od fiály je rodovým erbom rodu Huňadyovcov (Hunyady). Huňadyovci patrili v 15. storočí k najvýznamnejším šľachtickým uhorským rodom. Pravá strana drevenej brány bola taktiež bohato zdobená. Časti dvojice drakov, ich hlavy a konce chvostov sa zachovali dodnes.

Hlavy drakov sú reťazami pripútané o dvojicu erbov. Na ľavej strane sa nachádza erb so zobrazením leva, ktorý reťazou spútava okolo krku jedného z drakov, vpravo erb Uhorska so zobrazením dvojkríža na trojvrší, o ktorý je pripútaný druhý z drakov. V stredovekej symbolike draky predstavujú zlo, sú totožné s hadom a často predstavujú diabla.

Unikát

Objavenie takej starej vstupnej brány do chrámu a reliéfna výzdoba, ktorá sa na nej uchovala, potvrdzuje významné postavenie Bardejova ako mesta. „Brána sama osebe dokladá, že Bardejov bol mestom verným panovníkovi Matejovi Korvínovi, ktorý ho aj osobne navštívil, jeho erb sa dostal aj na samotnú bránu,“ uvádza Peter Harčar z Krajského pamiatkového úradu v Prešove.

„Je dôkazom vysokej umeleckej úrovne majstra, ktorý ju vytvoril, zároveň aj solventnosti obyvateľov mesta, ktorí si takúto nádhernú bránu do kostola mohli dovoliť, a nepochybne to bola najkrajšia vstupná brána nielen v okolí Bardejova, ale aj v širšom regióne.“

Tento objav zároveň dáva bardejovskej bazilike novú jedinečnosť. „Dnes sa v nej nachádzajú tri brány – neogotická, ktorá je na hlavnom vstupe do baziliky dodnes a má 140 rokov, renesančná z roku 1655 a stredoveká – gotická z konca 15. storočia.

Tri brány z hlavného vstupu do kostola zachované na jednom mieste dodnes – to je minimálne stredoeurópsky unikát,“ tvrdí Peter Harčar. Samotné zrekonštruované brány môžu vidieť návštevníci priamo v Bazilike sv. Egídia v Bardejove. Nateraz sa nachádzajú v južnej bočnej lodi pri Kaplnke sv. Ondreja.