Na jar roku 1896, teda pred 125 rokmi, vyšiel v Krakove román Henryka Sienkiewicza Quo vadis. Kniha mala okamžitý úspech, čo bolo spôsobené najmä tým, že čitatelia už poznali jej obsah, keďže bola po častiach vydaná v periodikách – vo varšavskom Gazeta Polska, krakovskom Czas a poznanskom Dziennik Poznański.

Stretla som v živote množstvo ľudí – slávnych, známych, osobnosti, celebrity. Stretnutie s majstrom Viliamom Turčánym však bolo osobité. Spoznala som niekoho, o koho existencii som vedela z učebníc. Fakt, že je to legenda slovenskej prekladovej tvorby, bol druhoradý. V prvom rade bol Vilko – ako sme ho v redakcii familiárne volali – človek. Obyčajný, normálny, slušný a najmä dobrotlivý človek. A ešte: bol hlboko veriaci.

Životné a umelecké cesty sochára Alexandra Trizuljaka (15. máj 1921 – 15. október 1990) boli poznačené dobou, v ktorej žil, formované osobnosťami z prostredia katolíckej inteligencie i zo sveta umenia. Vnútornou hybnou silou mu však bola láska: k rodine, životu, spoločnosti, práci, vlasti a predovšetkým k Bohu.

Dvadsiateho druhého januára sme si pripomenuli sto rokov od narodenia akademického maliara Ladislava Záborského. Pohovorilo a popísalo sa o ňom mnoho, Katolícke noviny vám na tomto mieste ponúkajú niekoľko autentických spomienok jeho syna Vladimíra a dcér Terézie a Márie. O svoju vzácnu osobnú spomienku na ťažké 50. roky, keď sa Ladislav Záborský ocitol vo väzení, sa podelila jeho švagriná Oľga Čechová.

Úžasná a úchvatná, neopakovateľná a jedinečná; kniha, ktorú stojí za to aspoň prelistovať. Pritom slovo aspoň je tu úplne neadekvátne, keďže vyše tristostranová publikácia prináša čitateľovi – nielen veriacemu, ale i neveriacemu – vzácnu fotografickú exkurziu do Vatikánu. Hovoríme o knihe s názvom Fotografie zo zákulisia Vatikánu (Ikar, Bratislava 2020).