Na lyžiach lieta s rozvahou i vierou

Donedávna boli skoky, lepšie povedané, lety na lyžiach doménou predovšetkým u mužov, no čoraz viac sa im venujú aj ženy.

„Môj oficiálny najdlhší skok je 110 metrov, dosiahla som ho v poľskej Visle. Avšak môj osobný najdlhší skok meral vyše 125 metrov a zaznamenala som ho v Zakopanom,“ prezrádza na úvod ambiciózna športovkyňa Tamara Mesíková.

Súčasnú situáciu v športe vníma tak, že počet dievčat sa každým rokom zvyšuje a pomaly je ich možno viac ako chlapcov.

OTEC AJ TRÉNER

Tamaru Mesíkovú priťahovali skoky odmalička. „Naša rodina je športovo založená a môj otec aj všetci jeho bratia sa venovali tomuto športu. Pravidelne som chodievala s rodičmi na rôzne skokanské preteky, sledovala som v telke súťaže, a tak som to chcela vyskúšať aj ja.“

Marián Mesík je otcom a zároveň trénerom svojej dcéry. V čom vidí Tamara výhody, ale možno aj nevýhody tohto spojenia? „Výhoda je najmä to, že je so mnou stále osoba, ktorú mám rada a ktorej dôverujem. Viem, že všetko pre mňa robí s láskou. Malá nevýhoda je, že nemôže viac času tráviť so mnou, pretože popri tréningoch a pretekoch musí chodiť aj do práce.“

Motiváciou sú pre Tamaru okrem otca aj iní športovci. „Každý skokan či skokanka je pre mňa svojím spôsobom vzorom, pretože máme niečo spoločné – vieme lietať (smiech). Každý z nás má svoj štýl skákania. Najviac sa mi páči a je mojím vzorom Daniel-André Tande z Nórska.“

A pri tréningoch jej už odmalička pomáhal slovenský reprezentant v skokoch Martin Mesík, ktorý je jej bratranec a často s ňou chodieva na preteky.

DOMÁCI ŠPORTOVÝ KLUB

Tamarin športový klub sa nachádza v Selciach. Ski CLUB bol založený v roku 2014 a jeho zakladateľom je spomínaný bývalý skokan na lyžiach Martin Mesík.

„Spolu s ním ho založil môj otec a jeho súrodenci. Samozrejme, pri jeho vzniku stáli aj ďalší, ktorí majú radi tento šport. Dá sa povedať, že ide o rodinný klub,“ smeje sa mladá športovkyňa, ktorá je učebnicovým príkladom toho, že jablko nepadá ďaleko od stromu.

„Momentálne máme v  klube 20 detí a veľmi dobrých a skúsených trénerov. Niektoré dievčatá a chlapci popri skokoch pretekajú aj v severskej kombinácii,“ opisuje aktuálnu situáciu v klube.

MNOŽSTVO PRETEKOV

Od súčasnosti sa nachvíľu vráťme k obdobiu, keď Tamara absolvovala svoje prvé pokusy „lietať“ na mostíku. „Mala som vtedy osem rokov. Bolo to na snehu v  lyžiarskom stredisku Selce-Čachovo. Skúsila som to a hneď sa mi to začalo páčiť. Tak som pokračovala a skáčem až dodnes.“

Z jej slov cítiť nefalšované nadšenie, ktoré si so sebou nesie do každých pretekov. A  má ich na konte naozaj veľa. „Medzi domáce podujatia patria hlavne letné preteky v Banskej Bystrici a zimné na domácom mostíku Selce-Dubiny. Pravidelne sa zúčastňujem na zimných podujatiach v Poľsku v Zakopanom a Szczyrku, kde teda aj najviac trénujem.“

Veľmi rada chodieva na preteky do blízkeho Česka, kde súťaží aj v známom stredisku v Harrachove. Pozná atmosféru športových podujatí v rôznych krajinách, ako Rakúsko, Nemecko, Slovinsko, Nórsko, Fínsko, Rumunsko. „Väčšinou ide o  preteky svetového pohára. Minulý rok som bola aj na majstrovstvách sveta juniorov v Kanade,“ dopĺňa mozaiku krajín, kde reprezentovala rodné Slovensko.

MEDZI NAJLEPŠÍMI ŽENAMI

„Najviac si vážim preteky v rámci GRAND PRIX vo Visle, kde som skákala na mostíku HS134 a obsadila som medzi najlepšími ženami sveta 17. miesto. Zároveň som vtedy prvýkrát získala body v letnom svetovom pohári.“

Tamara je vďačná za všetky úspechy, ktoré doteraz dosiahla. Rada spomína aj na Európske hry mládeže. Konali sa v  roku 2023 v Zakopanom na dvoch mostíkoch HS105 a HS140. „Veľmi som sa tešila a užívala som si tú atmosféru, skoky a radosť, že som sa tam mohla zúčastniť. Zakopané je totiž môj druhý domov.“

NEDÁVNA SPOMIENKA

Z nedávnych podujatí svetového rangu, kde Tamara súťažila, spomeňme zimnú olympiádu juniorov v Južnej Kórei, v Gangwone. Získala tam cenné 18. miesto v nabitej konkurencii športovcov z rôznych krajín.

„Dostalo sa mi zároveň veľkej pocty – na slávnostnom otváracom ceremoniáli som spolu s biatlonistom Michalom Adamovom niesla vlajku Slovenskej republiky. Bol to neskutočný zážitok, parádna atmosféra a pre mňa aj osobitná česť niesť vlajku.“

Tamara pred sebou vidí bližšie či vzdialenejšie výzvy, ako napríklad účasť na zimnej olympiáde alebo silvestrovské turné s možnosťou získať prestížne ocenenie – zlatú sovu.

V ŤAŽKÝCH CHVÍĽACH

Oslovili sme aj mamu mladej zanietenej športovkyne. Nemá občas strach o dcéru, keďže skoky na lyžiach môžu byť nebezpečné? „Strach tam je vždy, či pri tréningu, alebo na pretekoch. Predsa len je zakaždým prítomná moja materinská láska a bojím sa o dcéru, aby sa jej nič nestalo. Zároveň jej však verím a viem, že sa pustí len do toho, čomu ona sama verí.“

Spolu s manželom sa snažia Tamare pomáhať a urobiť všetko, čo je v ich silách, a svoju materinskú lásku vníma ako najdôležitejší prejav podpory.

Tamara sa hneď ujíma slova a pripája spomienku, keď jej práve podpora rodičov pomohla prekonať ťažké chvíle. Prišli počas skoku na mostíku HS105. „Mala som na ňom nepríjemný pád, odniesla si to zlomená kľúčna kosť a zápästia na rukách. Dodnes mám pred týmto mostíkom istý rešpekt.“

S VIEROU KRÁČA ŽIVOTOM

Pred každým skokom vníma Tamara oveľa silnejšie fakt, že je veriaca. Viera v Boha ju takto sprevádza pri prekonávaní životných i športových mét. „Pomáha mi byť trpezlivá a pokorná v športe i mimo neho.“

Zároveň tvrdí, že počas spúšťania sa dolu mostíkom je koncentrovaná najmä na samotný skok, ktorý si vyžaduje maximálne sústredenie a rozvahu. „Skoky na lyžiach mi prinášajú slobodu a možnosť robiť to, čo ma baví,“ konštatuje a povzbudzuje mladých, aby sa nevzdávali a nasledovali svoje sny a ciele.