Najprv prijatie, potom manipulácia

Prvý dojem, ktorý môžete zo stretnutia s ľuďmi z takéhoto spoločenstva nadobudnúť, je šťastie a láska. Najmä mladý, ale aj každý človek, ktorý stále hľadá svoju identitu, môže mať spočiatku pocit prijatia a radosť, že po dlhom hľadaní konečne našiel priateľov či spriaznené duše.

Pravda je však taká, že v sekte alebo v iných pochybných spoločenstvách býva rozšírená manipulácia. „Keď vám niekto hovorí o tom, že tá jeho cesta je lepšia než ‚klasická‘ kresťanská, či dokonca, že treba prejsť nejakým špeciálnym znovuzrodením a kvôli spáse patriť len do tej ich úzkej skupiny, tak treba spozornieť.“

NENÁPADNÉ BIBLICKÉ KURZY

Posledné roky sa aj na sociálnych sieťach roztrhlo vrece s rôznymi ohlasovateľmi náboženského učenia. Ak by ste sa pozreli do svojich správ na Instagrame či Facebooku, objavili by ste zrejme aj pozvania na rôzne školenia, stretnutia alebo biblické kurzy.

Zo začiatku nie je pri takýchto pozvaniach jasné, že ide o sektu.  Človek to zisťuje postupne alebo to pochopí, až keď si s členmi vytvorí puto, zdôverí sa s osobnými vecami, a potom už nevie, ako z tejto situácie von. Alebo sa dokonca s učením sekty stotožní, jej aktivity mu zaberajú veľa času, až sa napokon stane, že ho tieto „povinnosti“ odstrihnú od rodiny a priateľov.

EVANJELIZÁCIA ONLINE

„Jedným zo základných kameňov náboženstiev bola vždy istá previazanosť s priestorom a časom – posvätné miesta, chrámy, kalendár, sviatky. A hlavne – spoločenstvo z mäsa a kostí. Všetky dôležité veci v ľudskom živote totiž potrebujú svoje konkrétne vyjadrenie: podanie ruky na znak priateľstva, objatie či bozk ako prejav lásky, pokľaknutie, modlitba v spoločenstve, na konkrétnom, vyhradenom mieste ako prejav nábožnosti. Boh nám dokonca ako najvyšší prejav lásky dal svoje telo. Jednoducho preto, že sme ľudia a nie duchovia bez tela.“

Dano Holúbek si však na sociálnych sieťach všimol aktuálny jav, ktorý nazval „digitálne náboženstvo“ alebo „digitálna spiritualita“. Digitálne náboženstvá nič zo spomínaného nepotrebujú. Ľudí sa online snažia presvedčiť o tom, že si vystačia sami, s vlastnými svätými úmyslami podľa svojej potreby – napríklad sa postiť.

NÁBOŽENSTVO PODĽA CHUTI

Spätná väzba od druhého človeka pritom nie je dôležitá ani v prípade rozlišovania, či ide o Boží hlas, alebo nie. „Nebudú vám, samozrejme, hovoriť, že spoločenstvo nie je dôležité. Lenže to ich spoločenstvo je založené na ‚súzvuku individualít‘, nie na náročnom a často aj bolestnom spolužití rôznych ľudí z mäsa a kostí. Je to tak trochu náboženstvo podľa vlastnej chuti,“ vysvetľuje salezián.

S  predošlými riadkami súvisí často aj ohlasovanie ich pravdy prostredníctvom uzdravení či vyháňania diabla. Čoraz virálnejšie sú na sociálnych sieťach videá s takýmto obsahom. Dano Holúbek ich považuje za ideálny príklad digitálneho náboženstva. „Subjektívny zážitok či skúsenosť sú povýšené nad čokoľvek iné.“

ALGORITMICKÍ EVANJELIZÁTORI

Život na sociálnych sieťach je z veľkej časti založený na algoritmoch. Tie fungujú na základe signálov, podľa ktorých algoritmus vie, či má zmysel vám určitý príspevok zobrazovať alebo nie, a vďaka takémuto systému sa k vám môže dostávať obsah, ktorý vám je blízky. Na takom istom princípe fungujú aj rôzni evanjelizátori, ktorí ohlasujú Boha podľa svojej pravdy.

Je pravdepodobné, že veľká časť užívateľov sociálnych sietí však nevie rozoznať, či ide o príspevok spadajúci pod učenie Katolíckej cirkvi, alebo napríklad o spomínané digitálne náboženstvo či sektu. Nástrahou mediálneho priestoru je, že užívateľ môže všetko – dobré aj zlé – pripisovať Katolíckej cirkvi.

AKO (NE)REAGOVAŤ

Ako by sme mohli takémuto nedorozumeniu so zlým vplyvom na ľudí i Cirkev zabrániť? Salezián Dano Holúbek radí na obsah digitálnych náboženstiev nereagovať. Akákoľvek reakcia, aj negatívna, zaručuje totiž danému príspevku zvýšenie dosahu na viac ľudí. Preto skôr než na niečo zareagujeme, než niečo zdieľame či komentujeme, zamyslime sa nad dôsledkom, ktorý to môže vyvolať.

„Pri sociálnych sieťach sa treba zamyslieť nad tým, akému publiku sa prihováram, keď niečo publikujem. Ak vidím, že moja ‚sociálna bublina‘ zdiela obsah, ktorý považujem za problematický, najlepšie je vytvoriť odpoveď určenú a prispôsobenú ľuďom, na ktorých mám dosah. Alebo – a to je asi realita väčšiny z nás – zdieľať už hotový obsah tých, o ktorých si myslím, že témy ohľadom viery vysvetľujú správne,“ odporúča salezián Holúbek.

KEĎ IM NÁŠ BLÍZKY UVERÍ

Napriek tomu, že vynaložíme snahu uviesť učenie kresťanskej viery v mediálnom svete na správnu mieru, môže sa stať, že niekto z našich blízkych sekte alebo digitálnemu náboženstvu uverí. Z našej strany by však mal aj vtedy pocítiť, že zostáva naším priateľom, nemal by byť vystavovaný odsúdeniam či zosmiešňovaniu.

„Ak takéhoto človeka spomedzi svojich kontaktov vylúčime, v podstate zvíťazí sekta. So svojím posolstvom o tom, že ‚skutočné‘ vzťahy sú len vnútri jej spoločenstva.“ Vo väčšine prípadov je náročné uspieť s logickou i faktickou argumentáciou a „najlepším liekom proti lákaniu siekt a zvláštnych spoločenstiev je dobrá skúsenosť so zdravým kresťanským prostredím“, ozrejmuje Dano Holúbek.

Osobné vzťahy s mladými i staršími kresťanmi by mohli byť záchranou aj prevenciou pred zlákaním do sekty či iného pochybného spoločenstva. „Ak máme v našich spoločenstvách chladné alebo formálne vzťahy, opatrenia zhora to nevyriešia. Je to o dôveryhodnosti nás kresťanov a katolíkov,“ dodáva salezián.