Vo svojom kňazskom živote najradšej slávim Eucharistiu. Pre mňa je najväčším Ježišovým darom. Vnímam ju ako obetu, pokrm, Pánovu prítomnosť, ale aj ako prostriedok nášho zjednocovania. Často pri Eucharistii myslím na Ježišovu prosbu, „aby všetci boli jedno“. Trápi ma, že v súvislosti so zavedením možnosti prijímať Eucharistiu aj na ruku sa z tohto veľkého daru jednoty pre niekoho stal nástroj rozdelenia. To určite naši biskupi nechceli!

Vysvätený kňaz je pastierom jemu zverených veriacich. Je pre nich učiteľom viery a vysluhovateľom sviatostí a svätenín.

Za účasti mariánskych ctiteľov z mesta Nitra a obcí patriacich do farností Janíkovce pri Nitre a Veľký Lapáš sa pri príležitosti fatimskej soboty uskutočnila tradičná liturgická slávnosť.

„Ničoho sa neboj, Pán Boh je dobrý, vždy pomáha – šepká si s nami v radostiach, prihovára sa nám v problémoch a kričí spolu s nami v bolestiach,“ to sú myšlienky a povzbudenia rehoľnej sestry uršulínky.

Hore srdcia! To je jedno zo zvolaní, ktoré kňaz v liturgii adresuje veriacim. A oni odpovedajú: „Máme ich u Pána!“ Keď uvažujem nad darom povolania ku kňazstvu, prichádzajú mi na myseľ práve tieto zvolania. Nádhernou a zároveň náročnou úlohou vysväteného služobníka je dvíhať srdcia a mysle ľudí. Hore. K Bohu. Do neba. Spoznajúc Lásku, kňaz k nej pozýva veriacich.