Púť nie je dovolenka, aj keď sa na ňu môžeme vybrať počas dovolenky. Púť je púť. Nie je to vylihovanie na pláži, čvachtanie v mori ani zábava v nočných baroch. Povrchný hľadač prázdninových dobrodružstiev bude na púti sklamaný. Lebo vybrať sa na púť je často veľká obeta. Niekoľko hodín, častejšie však viacero dní prežijete bez pohodlia a neraz si siahnete na dno fyzických síl. Ale tie duchovné vo vás raketovo rastú oboma smermi. Zapúšťajú korene a zároveň mieria do výšin. Váš morálny kompas sa zrazu nevychyľuje z trasy. Duch vás ťahá správnym smerom.

Ján Stas sa zaslúžil o vybudovanie kostola zasväteného Božskému Srdcu Ježišovmu v Zábiedove. Obyvatelia si pripomenuli 150. výročie narodenia a súčasne 105. výročie úmrtia svojho veľkodušného kňaza.

Bez aktívnej účasti laikov vo farnosti nie je v plnej miere možný apoštolát. Členovia farnosti sú živým nástrojom evanjelizácie.

Dodnes si pamätám, že ako dieťa som počas pútí na nitrianskej kalvárii s obdivom pozeral na pánov, ktorí sa po areáli pohybovali s páskami na ramene. Pomáhali s vykladaním stoličiek, podávali vodu, organizovali pútnikov.

Komunita? Načo? Odpovedala mi otázkou priateľka, keď som sa jej spýtala, či je členkou niektorej farskej komunity. Vraj má radšej pokojnejšie, tichšie praktizovanie viery, než prispôsobovať sa rôznym ľuďom. A že na svojej spáse môže pracovať aj bez spoločenstva.