„Pane, milujem ťa,“ to boli podľa slov svedkov posledné slová, ktoré vyslovil zomierajúci Benedikt XVI. Sú zhrnutím jeho života, pretože po celý čas kráčal s pohľadom upretým na Ježiša. Už deň jeho narodenia a krstu na Bielu sobotu bol znamením, že Pán Boh má s ním osobitný plán. Ustavične hľadal pravdu a jeho biskupské heslo „Spolupracovníci pravdy“ sa stalo jeho celoživotným mottom.

Benedikt XVI. si počas svojho života získal mnoho prívlastkov a nálepiek – od pancierového kardinála cez pápežovho strážneho psa až po tichého pápeža. Po celý život ho obklopovali oddaní zbožňovatelia i neúprosní kritici. No on vďaka vnútornej slobode a  pevnému presvedčeniu neohrozene kráčal vlastnou cestou odkrývania pravdy a hľadania Krista. Hoci dosiahol najvyššie cirkevné posty, jeho jedinou životnou ambíciou bolo byť kňazom, teológom, učiteľom.

Pri výročiach sa zvykne bilancovať. Od vzniku samostatného Slovenska uplynuli už tri desaťročia. V dejinách národa to nie je veľa, ale toto obdobie je mimoriadne živé a zložité.

Vážení čitatelia, pri písaní editoriálu som si spomenula na českú pieseň Půlnoční. Václav Neckář v nej okrem iného spieva: „Chmury, trable, starosti, nechal jsem ve městě. Už slyším lidi na půlnoční zpívat v kostele.“ Pre mňa tieto slová vystihujú to, čo v kútiku srdca od Vianoc očakávame. Zázrak. Ten, ktorý vyrieši problémy a zocelí, čo sa rozbilo v srdciach a medziľudských vzťahoch. Je to totiž výnimočný čas, ktorý otvára dvere pre nápravu, pre lásku a nádej. Toto všetko ponúka narodený Ježiš, Spasiteľ sveta. To, či to prijmeme, závisí od nás...