V Trenčíne v Kostole sv. Františka Xaverského sa 2. júna pohrebnými obradmi a svätou omšou rozlúčili s pátrom z Rehole piaristov Jánom Žákovicom.

Púť nie je dovolenka, aj keď sa na ňu môžeme vybrať počas dovolenky. Púť je púť. Nie je to vylihovanie na pláži, čvachtanie v mori ani zábava v nočných baroch. Povrchný hľadač prázdninových dobrodružstiev bude na púti sklamaný. Lebo vybrať sa na púť je často veľká obeta. Niekoľko hodín, častejšie však viacero dní prežijete bez pohodlia a neraz si siahnete na dno fyzických síl. Ale tie duchovné vo vás raketovo rastú oboma smermi. Zapúšťajú korene a zároveň mieria do výšin. Váš morálny kompas sa zrazu nevychyľuje z trasy. Duch vás ťahá správnym smerom.

Od chvíle, keď sa človek vzpriamil a začal kráčať po dvoch nohách, chôdza sa stala jednou z podstát ľudí. A od tej istej chvíle sa našou neodmysliteľnou súčasťou stalo aj putovanie. Putovanie za obživou, putovanie za lepšími životnými podmienkami, putovanie za prácou.

Ján Stas sa zaslúžil o vybudovanie kostola zasväteného Božskému Srdcu Ježišovmu v Zábiedove. Obyvatelia si pripomenuli 150. výročie narodenia a súčasne 105. výročie úmrtia svojho veľkodušného kňaza.

Bez aktívnej účasti laikov vo farnosti nie je v plnej miere možný apoštolát. Členovia farnosti sú živým nástrojom evanjelizácie.