Knihy mám rada od útleho detstva. Vďačím za to svojej mame. V spomienkach sa mi vynára jej obraz, ako mi čítala rozprávky, keď som ešte bola škôlkarka a nepoznala som písmenká. Neskôr mi za každú dobrú známku alebo vysvedčenie venovala knihu. Dokonca mi do každej z nich napísala venovanie.
Dodnes z tých kníh ešte pár mám a opatrujem ich ako vzácny poklad. Láska ku knihám sa tak zapísala do môjho vnútra. Ostala vo mne dodnes.

Jubilejná 80. trnavská novéna mala nádhernú tému – Všetko prináleží láske. Práve o nej v prvý deň v homílii hovoril apoštolský nuncius Nicola Girasoli. Citoval sv. Františka Saleského, podľa ktorého „v Cirkvi všetko patrí láske, žije v láske, koná sa z lásky a pochádza z lásky“. Nuncius však upozornil, že „veľkou prekážkou kresťanskej lásky sú predsudky, uzavretosť do seba, rigidnosť, ktorá nás zaslepuje“.

Dať či nedať žobrákom na ulici drobné mince, o ktoré prosia? Alebo ako im vlastne pomôcť? To sú otázky, ktoré si kladiem aj ja, keď okolo nich denne prechádzam ulicami svojho mesta.

Téma pomoci núdznym ma rýchlo zviedla k úvahe o tom, ako pomôcť ľuďom na okraji spoločnosti. A že je fajn podeliť sa podľa vzoru svätého Martina o plášť so žobrákom a dbať na dôstojnosť človeka bez domova.