Už sme zjavne zabudli, čo je skutočný nedostatok, a hoci máme dosť, stále túžime po niečom viac. Naše srdce sa naplnilo nenásytnosťou a závisťou. Už si nepamätáme, že pred pár rokmi sme sa dokázali tešiť z maličkostí a z vecí, na ktoré sme si dlho poctivo šetrili.

Život je tajomstvo. A ten večný ešte väčšie. V týždni, keď píšem tento editoriál, sme mali v rodine aj krst, aj pohreb. Kým krst bol plánovaný, smrť sa neohlásila. Nášho drahého príbuzného však neprekvapila. Odišiel zmierený, zaopatrený, pokojný. Naozaj „nevieme ani dňa, ani hodiny“, preto bdejme, lebo „večnú radosť Boh pripravil tým, čo ho milujú“ (s. 8).

Jordan B. Peterson, profesor psychológie a svetový rečník, napísal: „Nato, aby ste sa zmenili, musí časť z vás zahynúť.“ Pravdivosť tohto výroku sme si už vo svojom živote potvrdili asi všetci. Aj v prípade pozitívnej či negatívnej premeny. Kým pri prvej išlo o chcené „zahynutie“, pri druhej sme to možno z ľahostajnosti či pre „iný cieľ“ radšej prehliadli. Tak či onak – v oboch prípadoch v nás čosi zahynulo.