Ak zrno odumrie, prinesie úrodu

Pán Ježiš často hovoril v podobenstvách. Myslím, že aj túto kratučkú myšlienku o pšeničnom zrne môžeme zaradiť k jeho podobenstvám. Vieme veľmi dobre, ako to je so pšeničným zrnom zasiatym do zeme.

Jediná činnosť, ktorú môžeme očakávať od zasiateho zrna, je tá, že zomrie. A keď zomrie, dá sa do pohybu nepredstaviteľná činnosť, zameraná do ďalšej budúcnosti. Zo zrna vyrastie tridsať, šesťdesiat alebo sto zŕn, ako hovorí Pán na inom mieste evanjelia, a z nich ďalšie a ďalšie a budú sa nimi živiť ľudia a budú z nich zas zasievať do zeme a zas zbierať nové a nové úrody.

Avšak keď tieto Ježišove slová môžeme nazvať podobenstvom, vieme, že tu nejde len o zrná, ale ide o neho samého. Veď chceli ho vidieť Gréci. Teda hovorí sám o sebe. Chce dať vysvetlenie, že takáto bude plodná aj jeho smrť. Ide natrvalo zachrániť človeka a ľudstvo. Ide mu prekliesniť cestu k Bohu.

Tým, že obetuje svoj život za nás všetkých a vyváži všetku našu nevernosť, nám umožní, aby sme začali nanovo žiť a aby sme zapojili celý svoj život do života v Bohu naveky. Prv však než sa toto stane, musí zomrieť ako pšeničné zrno; a keď hriech vyleje na neho všetok jed svojho žihadla, zahynie.

Zrno zomrie, ale práve tým prinesie úrodu. Toto všetko, čo Ježiš robí, bude príkladom aj pre tých, ktorí v neho uveria. Oni majú ísť za ním a nasledovať ho. Aj keď to nebude vždy cesta na kríž, má to byť cesta odriekania, zriekania sa, cesta základnej bezvýhradnej ochoty voči Bohu.

Toto je odkaz pre Grékov, ktorí ho chceli vidieť, ale aj odkaz pre nás, aby sme sa vedeli zriekať všetkého, čo by nás vzďaľovalo od cieľa, a prijímať všetko, čo nás k nemu vedie. A to je služba Božej veci a služba Kristovi.

Ony nás najviac približujú k cieľu večnosti. Rozhodujme sa: slúžiť Kristovi, nasledovať ho, obetovať sa, sebe odumierať a žiť pre druhých.