Boh miluje našu modlitbu

Niet krajšieho svedectva o tom, ako Bohu priam mäkne srdce, keď počuje človeka modliť sa - ako je to v dvoch príbehoch dnešnej nedeľnej bohoslužby slova. 

V príbehu z Knihy Genezis sa Abrahám postaví pred Boha a vyjednáva záchranu pre skazené mesto Sodomu. Biblisti síce tvrdia, že v najstaršom hebrejskom znení to bolo trošku opačne: Pán sa postavil pred Abraháma a akoby sa spýtal, čo má pre neho urobiť. Lenže pre Židov bol takýto služobný postoj Boha nepochopiteľný, preto si mysleli, že sa pri opisovaní stala chyba.

Ale tú istú „chybu“ o storočia neskôr urobí aj Boží Syn a pred človekom si kľakne a umyje mu nohy. Až takto Boh miluje človeka a rovnako miluje aj jeho modlitbu.
Abrahámova modlitba nám pripomína vyjednávanie kupcov na orientálnom trhu a súčasne vyvoláva aj úsmevnú otázku.

Naozaj sa Pán Boh nechá takto uhovoriť a bude spúšťať od päťdesiatich k desiatim? Zaiste, Boh nepotreboval, aby mu Abrahám dával hodiny matematiky a učil ho, čo je viac a čo menej. Ale v rozhovore s Abrahámom ukázal, že veľmi rád a vážne počúva človeka, ako otec syna.

Boh veľmi dobre vedel, že všetci spravodliví v Sodome sa zmestia iba do jednociferného čísla. Aj keby bol iba jeden spravodlivý, určite by povedal to isté: odpustím a nezničím. Podľa Benedikta XVI. je to pre nás úžasná správa: Čím viac nám klesá šanca na záchranu, tým viac sa pre nás odkrýva Božie milosrdenstvo, ale len vďaka sile modlitby. 

O tej hovorí aj príbeh z Lukášovho evanjelia o neodbytnom priateľovi, ktorý o polnoci zbuntoší svojho priateľa a prosí o chlieb pre nečakanú návštevu. Nakoniec dostane to, čo si vyklopal a vyprosil. Tento príbeh akoby dáva Božiu záruku na to, že dvere k Bohu sú vždy otvorené a neexistuje čas, v ktorom by nás nevypočul.

Preto nepodceňujme ani nevynechávajme svoju modlitbu, pretože Boh ju nielen rád počúva, ale aj vypočuje.