Bohatstvo srdca

Často sa totiž stáva, že po otvorení závetu sa odrazu názory zmenia a rozchádzajú. Aj milí a mierumilovní ľudia sa začnú hádať pre domnelú nespravodlivosť a dlhoročné rodinné väzby sa narušia, ba skončia. Na túto skúsenosť chce poukázať aj Ježiš.

Ponajprv odmietne vstúpiť do dedičského sporu medzi bratmi, ale bratský spor využije nato, aby poučil svojich poslucháčov o nebezpečenstve chamtivosti. Boháč v podobenstve má oveľa viac, než potrebuje pre život, a predsa chce viac.

Pre mnohých ľudí znamenajú peniaze a majetok všetko. Vnímajú to ako potvrdenie vlastnej hodnoty. Neraz to dávajú radi najavo. Peniaze im prinášajú bezpečie, uznanie a úspech.

Samozrejme, nie je hanba, ak sa človek z lásky a zodpovednosti voči svojej rodine správa hospodárne a sporí, aby zabezpečil rodinu i seba. To je rozumné. Ježiš však odmieta vieru v absolútnu moc peňazí a presvedčenie, že každý je výlučne strojcom svojho šťastia. Jeho ostré oslovenie bohatého hospodára slovom blázon hovorí za všetko.

Čo osoží človeku všetko jeho bohatstvo, ak úplne ignoruje, že nemá moc nad svojím životom? Ani o jeden jediný deň si ho nedokáže predĺžiť, nie je to v jeho moci. Kazateľ to umocňuje slovom márnosť, keď uvažuje nad tým, že niekto sa múdro a usilovne namáha a napokon dá svoj podiel človekovi, ktorý nepracoval. Aký je v tom zmysel? Veď to je márnosť!

Či márnosť, alebo bláznovstvo – obe slová nás vyzývajú zamyslieť sa nad skutočnými hodnotami života. My veríme, že náš život patrí Bohu, nie nám.

Ak sa ho pokúšame ovládnuť, zachrániť a uchovať tým, že veríme viac v to, čo vlastníme, než v Božiu prozreteľnosť, riskujeme, že napokon ostaneme s prázdnymi rukami.

V živote nejde len o to, aby sme si zhromažďovali poklady pre seba, ale aby sme boli bohatí pred Bohom. Ktosi raz povedal, že rúcho mŕtveho nemá vrecká, nič si so sebou nevezme. So sebou si môžeme odniesť len to, čím sme naplnili svoje srdce.