Bude vchádzať i vychádzať

Prinášali sa rozličné obety, tisíce tučných baránkov a všetkého možného a vlastne to bolo celkom zbytočné. „Neobviňujem ťa pre tvoje obety, veď tvoje žertvy stále sú predo mnou... Aj keď budem hladný, nebudem pýtať od teba; veď moja je zem i s tým, čo ju napĺňa. Vari ja hovädzie mäso jedávam alebo pijem krv kozľaciu?“ (Ž 50, 8. 12 – 13).

Obety sa teda prinášali a tí, ktorí to robili, boli – podľa Kristových slov – zlodeji a zbojníci. A zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal (obetoval) a ničil.

Preto bolo treba tak úpenlivo očakávať pastiera, ktorý vchádza do ovčinca bránou. Toho, ktorý prišiel, aby sme mali život a aby sme ho žili naplno. Toho, ktorý volá svoje ovce po mene a vyvádza ich. Keď ich všetky vyženie, kráča pred nimi a ovce idú za ním, lebo poznajú jeho hlas. Kto vojde cez neho, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.

Ježiš Kristus, Dobrý pastier, neprišiel preto, aby prijímal obety, ale aby sa on sám daroval. Dobrý pastier neberie život, ale dáva ho a dáva ho naplno. Najväčší dar, ktorý sme dostali od Krista, je ten, že môžeme vchádzať i vychádzať.

Čím to je, že sa na Ježiša stále pozeráme ako na toho, kto nám prišiel niečo zobrať, pokaziť nám život, ničiť nás? Je to pohľad nečistého ducha zo synagógy: Prišiel si nás zahubiť? Nie je to tým, že ho tak nejako divne prezentujeme?

Naše ohlasovanie je plné toho, čo nemôžem a čo musím, a je tam tak málo toho, k čomu som pozvaný, čo môžem a aká je nádej z môjho povolania. Svätý Ján Pavol II. často hovorieval, že každé „nie“ musí vychádzať z „áno“.

Najskôr musím napríklad vedieť povedať, prečo je vernosť nádherná a potrebná, až potom môžem hovoriť, že ju treba žiť a dodržiavať. Asi je najvyšší čas sa nad tým zamyslieť. Veď Kristus prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali v hojnosti.