Byť otcom, synom i bratom

Pre jedinečné podobenstvo o márnotratnom synovi či milosrdnom otcovi vyberajú znalci Písma tie najskvelejšie označenia: najkrajšie z najkrajších, najmilosrdnejšie z milosrdných či perla z evanjelia. 

Azda niet postavy z tohto podobenstva, v ktorej by sme sa na nejaký čas neocitli v svojom živote. 

Možno máme za sebou obdobie márnotratného syna, v ktorom sme nezvládali samých seba, dovoľovali si čokoľvek, správali sme sa ako majstri sveta a bolo nám jedno, čo si o nás myslia. Nazdávali sme sa, že nám môže patriť celý svet. Ale tento svet nám čoskoro vystavil účet. Niektorým vyprázdnil bankové kontá, iným zobral dobré meno, pošpinil česť a ďalším zničil aj poslednú nádej na zmenu života. Svet sa naplnil márnotratnými synmi, ktorí sa zhnusili sami sebe, potulujú sa po mestách a dedinách a hľadajú tú správnu ulicu alebo dom, kde by našli aspoň trochu milosrdenstva. 

Alebo sa môžeme nájsť v postavení staršieho brata, ktorému sa nič podobné nestalo, všetko si poctivo odrobil, do ničoho sa nenamočil, nikomu nič nedlhuje, od nikoho nič nepotrebuje..., len v srdci nosí tichý hnev na tých, ktorí si ľahkovážne zničili svoje životy, a ešte viac sa hnevá, ak ich dávajú do poriadku bez akýchkoľvek následkov či trestov.

Aj títo starší bratia stoja pred domom milosrdného otca a hnevajú sa naňho, lebo mu chýba poriadna trestajúca ruka.

A nakoniec sa môžeme ocitnúť aj v úlohe samotného milosrdného otca, do ktorej nás Boh bude často volať a všímať si, ako ju zvládame, lebo ako my odpúšťame, tak bude aj on odpúšťať nám. Do našej odpúšťajúcej náruče nám môže poslať vracajúcich sa synov s rôznymi podobami: s tvárou toho, kto nás sklamal na celej čiare, urazil, ponížil, ohovoril či akýmkoľvek iným spôsobom ublížil. Ruky otcov, synov a bratov nesmú zostať so zatvorenými päsťami, ale musia byť pripravené znovu objať. 

Viete, že táto nedeľa sa nazýva aj Nedeľou radosti? Preto želám všetkým odpúšťajúcim aj prosiacim o odpustenie zažiť tú najväčšiu radosť, ktorá prichádza po vzájomnom odpustení.