Chlapec rástol plný múdrosti

Spevácky súbor v Ružomberku svojho času vydal na audiokazete súbor piesní Všetci sme Božie deti (okolo roku 1983). Nimi sme sa stali pri svätom krste. Ako „veľké“ Božie deti si môžeme povšimnúť slová o chlapcovi Ježišovi, ktoré na záver dnešného evanjelia napísal svätý Lukáš: „Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.“

Milí rodičia, dnes, na sviatok Svätej rodiny, skúsme aj my rásť v živote plní múdrosti, ako to urobil jeden otec. Takto sa prihovoril svojmu spiacemu synčekovi:

„Počuj, synku! Toto hovorím, zatiaľ čo spíš s rúčkou pod tváričkou a s rozstrapatenými vláskami na čele. Vkradol som sa k tvojej postieľke sám. Práve pred chvíľkou, keď som vo svojej izbe čítal noviny, zaplavila ma vlna výčitiek svedomia, preto som prišiel skrúšene k tebe.

Myslím si, synáčik, toto: Bol som voči tebe nevľúdny. Vyhrešil som ťa, lebo si si len tak utrel tvár mokrým uterákom, keď si sa ráno poberal do školy. A zlostne som vykríkol, keď ti niečo spadlo, a vyčítal som ti, že si taký nešikovný.

A keď som išiel do zamestnania, obrátil si sa, zakýval si na mňa s úsmevom a zavolal: ,Zbohom, ocko!̒ No ja som sa zachmúril a namiesto odpovede som vyhŕkol: ,Nehýbať sa!̒ Keď som sa vrátil domov, začal som znova. Len čo som ťa uvidel, skríkol som káravo: ,Čo zasa chceš?̒

Ale ty si nepovedal ani slovo, skokom si bol pri mne, bozkal si ma a objímal svojimi rúčkami s vrúcnosťou, ktorú Boh vložil do tvojho srdca a ktorú neochladila ani moja nevšímavosť. A potom si odcupkal späť.

Syn môj, o chvíľu nato ma zachvátila veľká úzkosť: Naučil som sa vidieť iba samé chyby, neprestajne ťa kárať za to, že si malý chlapček. Zahanbene stojím tu pri tebe. Je to len slabé pokánie. Zajtra ti budem skutočným ockom, budem sa s tebou úprimne smiať i plakať.“

Konajme podobne.