Hľadá sa Boh

Samozrejme, že sa tým nemyslí na ľudí malej postavy, aj keď v gréckej pôvodine „maličkí“ boli predovšetkým deti. Čiže niekto, kto sa viac pýtal, než poučoval, kto sa skôr dal viesť rukou iného, než aby viedol. Maličkí sú tí, ktorí sú otvorení počúvaniu Božieho slova, tí, ktorí sa dávajú Bohom viesť.

Ježiš je k takýmto nasledovníkom veľmi pozorný a dôrazne varuje pred ich pohoršením. K pochopeniu a nasledovaniu Ježiša teda nepotrebujeme vysokú teológiu, skôr pokorné srdce schopné a ochotné počúvať.

Tým sa nechce povedať, že veda o Bohu je zlá, vôbec nie, zlá je iba pýcha, ktorá nás môže odvrátiť od Boha a nasmerovať inam. Vo veľkej úcte mám všetkých, ktorí dokázali svojím rozumom a štúdiom odkryť aspoň niečo z „Božieho chrbta“, ako sa to podarilo Mojžišovi.

Ale čoraz viac si cením skúsenosť obyčajných ľudí, ktorí vieru v Boha prakticky testovali v každodennom živote, nehovoriac o tých, ktorí si prešli rôznymi osobnými alebo rodinnými tragédiami, a predsa na konci povedali Bohu svoje: Amen! Nech je tak!

Nikto o týchto „maličkých“ nebude písať knihy, ale ich život si veľmi rád „prečíta“ Boh. Kedysi dávno som videl jeden úsmevný kreslený obrázok, ktorý predstavoval múdrych učencov, ktorí všade hľadali Krista. Viedli o ňom múdre debaty, čítali hrubé knihy, skúmali každý kúsok zeme, a predsa ho nenašli.

Zbadali ho až deti. Stál pred nimi a držal si prst na ústach, akoby im chcel povedať: „Neprezrádzajte ma!“ Rozmýšľal som prečo, ale hneď mi prišla na myseľ ďalšia otázka: Kvôli čomu vlastne hľadám Boha? Viete si na túto otázku odpovedať?