Hlas volajúceho na púšti
Ilustračná snímka: pixabay.com
Keď čítame o tom, ako prezentuje v evanjeliu Ján Krstiteľ seba samého, povedali by sme, že nám ponúka veľmi negatívny životopis. V odpovediach na otázky, ktorými vyslanci Židov zisťujú Jánovu identitu, svoju osobu a skutky skôr podceňuje, ako vyvyšuje.
Predovšetkým zdôrazňuje to, kým nie je, hoci by sa mohol vydávať za proroka a národ by mu uveril. Vo svojom čase požíval Ján Krstiteľ v spoločnosti ohromný rešpekt a úctu, jeho slovo malo váhu a ľudia ho počúvali. Ak by vyznal, že je Eliáš alebo dokonca Mesiáš, ľudia by ho nasledovali.
On to však neurobil, lebo by to nebola pravda. Až v závere svojho životopisu konečne uvádza svoju identitu: som hlas volajúceho na púšti. Jeho poslaním je dať hlas posolstvu, ktoré nepochádza od neho. A aký životopis by sme mohli predložiť Bohu my, aby sme na neho zapôsobili pozitívne?
Dlhý zoznam modlitieb, účastí na bohoslužbách, nespáchaných hriechov? Týmito vecami sa pred Bohom často chválime. Jánov životopis obsahoval iba jeden riadok: som hlas volajúceho na púšti. Toto je aj moje poslanie: byť hlasom evanjeliovej zvesti.
Nie som vlastníkom evanjelia, ani som nevytvoril jeho obsah, ale môžem byť jeho hlasom, ak v neho skutočne uverím a budem ho s radosťou žiť. Dnešná nedeľa má prívlastok gaudete, čo znamená radujte sa. Radosť zo spásy je základný aspekt, ktorý v životopise veriaceho kresťana nemôže chýbať.