Ježišu, spomeň si na nás

V poslednú cezročnú nedeľu, ktorá patrí oslave Krista Kráľa, zaznieva z Kalvárie jedna z najsilnejších modlitieb, aké vyslovili ľudské ústa: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“

Modlitba, ktorá nebola vyslovená po pokojnej meditácii s oslnivým videním osláveného Krista ani z pohodlného kresla, v sýtom a bezbolestnom stave. Nič z toho prosiaci neprežíval.

Táto posledná modlitba so silnou vierou v Ježišovo kráľovstvo zaznela z vyschnutých úst odsúdeného zločinca, trpiaceho najpotupnejším spôsobom blízko rovnako zomierajúceho Ježiša, v ktorom dokázal vidieť Kráľa a ktorému adresoval svoju najpokornejšiu prosbu: „Spomeň si na mňa.“

Možno pre okolostojacich to bolo len predsmrtné blúznenie, ktorému porozumel iba ten, kto uchom viery zachytil v krátkom dialógu kráľovskú reč.

Neviem ako vy, ale pred koncom svojho života nič iné by som si neželal viac vysloviť ako túto zločincovu modlitbu z kríža k ukrižovanému Kráľovi: Ježišu, spomeň si na mňa v svojom kráľovstve. Vysloviť ju zo svojho kríža k Ukrižovanému. Toto je ten najúčinnejší a zachraňujúci smer každej modlitby.

Jedného kazateľa si pozval najbohatší muž na obed do svojho domu. Po obede ho vyviezol na najvyššie miesto svojho rozľahlého majetku a ukázal mu celé okolie aj s vysvetlením: „Vidíte tam na juhu v diaľke vysoké naftové veže? Sú moje. A tamtie mohutné lesy na západe? Tiež mi patria. Rovnako aj tie nekonečné obilné polia na východe. A nakoniec keď sa pozriete na sever, uvidíte obrovské pasúce sa stáda dobytka. Sú tiež moje. Pred dvadsiatimi piatimi rokmi som nemal nič, teraz mi toto všetko patrí.“ Kazateľ ho počúval a po chvíli mu položil ruku na plece a spýtal sa ho: „Prosím vás, a koľko toho vlastníte týmto smerom?“ a ukázal mu rukou na nebo. Muž sa dlho zapozeral a zamyslene odpovedal: „Na tento smer som vôbec nemyslel.“

Človek nemusí byť milionárom, a predsa môže urobiť podobnú osudovú chybu: zabudne myslieť, namáhať sa a žiť pre Ježišovo kráľovstvo.