Máš rád ľudí?

Jeden z bývalých špirituálov, teda duchovných sprievodcov seminaristov spomínal na čas strávený v duchovnej formácii u jedného mnícha v rímskom kláštore. Keď sa prvýkrát stretli spýtal sa ho: „Zdenko, povedz mi, máš rád ľudí?“ Neopýtal sa ho najprv, či sa modlí, alebo aké si koná duchovné cvičenia, ale či má rád ľudí. Mních sa ho vlastne spýtal na najdôležitejší poznávací znak Ježišovho učeníka – na lásku. Miluješ? Ak nemiluješ druhých, v čom si iný od ostatných?

Mať rád druhých – to je prvé povolanie pre každého, kto uveril v Krista. Dobre si pri tomto novom prikázaní všimnime dôležitú Ježišovu poznámku: „Ešte chvíľku som s vami.“ Bola to krátka chvíľa medzi odchodom Judáša z večeradla a následným zatknutím a popravou. Ak je niekto v časovej tiesni, vtedy starostlivo vyberá slová a hovorí iba to, čo je najpotrebnejšie. Preto Ježišov príkaz vzájomnej lásky patrí medzi životné odkazy pre jeho nasledovníkov. Kristovi učeníci sa nespoznávajú podľa objemu hlavy, ale podľa objemu srdca – ako sa majú radi. Často podľa znamenia lásky vedeli rozpoznať prvých kresťanov, o ktorých hovorili: „Pozrite, ako sa milujú.“ Ich život musel byť skutočne oslovujúci, keď sa odlišoval od života tých, ktorí v Krista neverili. 

Určite nás bolí alebo aspoň zahanbuje, ak na našu adresu počúvame kritické poznámky zo strany neveriacich v Krista o chýbajúcej láske medzi nami. Niekedy vyslovia, že sme horší od tých, čo do kostola nechodia. Ako žiť túto vzájomnú lásku? Každý z nás v živote počul už nejednu radu. Známa rehoľná sestra a zakladateľka Kongregácie misionárok lásky svätá Matka Tereza radí, že nie je potrebné robiť veľké veci, skôr robiť malé veci s veľkou láskou. Lásku potom šíriť všade, kam prídeme, ale najprv vo vlastnom dome. Dať lásku deťom, manželovi, manželke, svojim susedom, aby každý, kto sa s nami stretne, odchádzal od nás lepší a šťastnejší. Bez lásky totiž aj tie najkrajšie slová a najvznešenejšie skutky sú ničím.