O osem dní prišiel Ježiš

Niektoré správy sa nám zdajú neuveriteľné. Poviete si: Nemôžem tomu uveriť. Aj apoštolom robilo problémy prijať a uveriť správe, že Kristus vstal z mŕtvych. Bola pre nich takmer neskutočná.

A treba uznať, že naozaj nemožno prijať túto zvesť povrchne. Musí byť prebojovaná rozumom, vôľou i srdcom. Musí zasiahnuť celý náš život. V opačnom prípade sme jej vlastne vôbec neuverili.

V duchu si predstavme, ako desiati apoštoli vzrušene oznamujú Tomášovi správu o vzkriesení. Tomáš neverí. Presviedčajú ho ďalej, dokazujú, že je to pravda, ale všetko márne. Nedokážu presvedčiť jediného pochybovača o tom, že Ježiš žije.

Skúsme sa teraz vžiť do situácie, v ktorej sa nachádzame my. Vlastné uvažovanie nás vedie k záveru, že je to veru zložité, že to máme ešte ťažšie ako apoštoli. Oni, desiati, presviedčali jedného, a bez úspechu. My to máme skôr obrátene. Jeden kresťan na desiatich pochybujúcich či neveriacich.

A vynára sa otázka: Máme vôbec šancu presvedčiť svet, že Ježiš skutočne žije? Odpoveď znie: Slovami určite nie. Slovami sa nedá presvedčiť nikto; ani apoštoli neuverili slovám. Až keď sa stretli so živým Ježišom, až potom im bolo všetko jasné.

A vynára sa ďalšia otázka: To sa Ježiš má ukázať každému pochybujúcemu alebo neveriacemu zvlášť? Nie. On to zariadil trochu ináč. Zapojil do toho nás všetkých. Poznáme jeho slová: „Budete mi svedkami... až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8).

V nás má teda svet spoznať živého Krista. A čo myslíte? Podobáme sa skutočne Kristovi? Osvojili sme si jeho spôsob hovorenia, konania a zmýšľania?

Neveriaci filozof o kresťanoch napísal takto: „Prečo tí kresťania vyzerajú tak málo vykúpení? Predsa veria tak úžasne prevratnej a nevýslovne šťastnej správe. Asi to len predstierajú.“ Môže nás to viesť k zamysleniu: Ak nám má svet uveriť, musíme si osvojiť veľkonočnú radosť.