Plné lode za dušu plnú hriechov

Zaujímavý moment stretnutia dvoch synov stojacich oproti sebe: Ježiša - Božieho Syna a Petra - Jonášovho syna.

Ľudský syn pred Božím prekvapivo vypovie to, čo si všetci iba v srdci myslíme: „Som človek hriešny.“

Stačí len na chvíľu vstúpiť do Božieho chrámu a hneď nás prenikne táto myšlienka. V tom okamihu nás zahanbuje náš hriech, pretože hriech je skutočná nahota, ktorá všetkých zahanbuje.

Rovnakým pocitom boli naplnení aj mnohí púštni otcovia, ktorí si často pripomínali pravdu o sebe slovami krátkej, ale častej modlitby: Ty si svätý, ja som hriešny, zmiluj sa nado mnou.

Aj Sväté písmo je plné veľkých postáv, z ktorých každá zareagovala odlišným spôsobom na prítomnosť Boha v živote.

Spočiatku zvedavý Mojžiš si neskôr pred ním zakryje tvár; prorok Izaiáš zasa pocíti zvláštnu špinavosť v ústach, pretože si v okamihu spomenie na všetko, čo svojím jazykom narozprával; Dávid dokáže odhodiť všetky zábrany a od radosti sa pred Božou archou roztancuje; mladučký Samuel ani po trojnásobnom Božom volaní netuší, že Boh s ním hovorí; a zostarnutý kňaz Zachariáš zasa z Božieho hlasu onemie.

Každý z nich prežije osobitnú skúsenosť zo stretnutia s Bohom, ktorá ich poznačí na celý život.

O nič menej neboli ohromujúce aj stretnutia človeka s Božím Synom Ježišom. Niektorí si do smrti pamätali túto hodinu, iní odchádzali od neho zaskočení, ďalší pobúrení, mnohí uzdravení alebo úplne oslobodení.

Medzi všetkými stretnutiami s Ježišom má osobitné miesto to dnešné: skôr ako Peter vyloví zo svojej duše pre Ježiša svoju hriešnosť, Ježiš odovzdá Petrovi dve lode preplnené rybami.

Či to nie je aj naša skúsenosť? Koľkokrát sme za svoje hriechy očakávali z Božej strany skôr „výprask“ ako zmilovanie, skôr zavrhnutie ako požehnanie.

Ale on nás nečakane prekvapil a obdaroval prv, ako sme dokázali prísť pred neho a povedať: „Pane, ale ja som človek hriešny...“

Pozoruhodná Božia výchova: skôr ako sa človek pred Bohom prizná a vyzná, on ho predtým ešte štedro požehná.