Podstatné je, či ty sa zmestíš

Dve slečny oblečené podľa poslednej módy si v cukrárni pochutnávali na koláčiku. Keď vypili kávičku a brali sa na odchod, opýtali sa majiteľky, pani v zrelom veku: „Prezradili by ste nám recept na ten koláčik?“

Pani sa usmiala a povedala: „To nie je žiadne tajomstvo. Poviem vám to tak, aby ste si to ľahko zapamätali: zoberiete osem lyžíc múky, štyri lyžice masla, dve lyžice cukru...“ „Ach jaj, ani nepokračujte,“ prerušila ju jedna z krások. „Prečo?“ spýtala sa cukrárka. „Veď toľko lyžíc my doma nemáme,“ povzdychla si slečna.

Občas prekvapí, ako sa ľudia dokážu sústrediť na niečo, čo vôbec nie je podstatné, a to naozaj podstatné, žiaľ, práve preto nechápu. V nedeľnom evanjeliu počúvame Ježišovo rozprávanie o tesnej bráne.

Kristus napomína svojich poslucháčov, aby si nemysleli, že im bude stačiť to, že s ním jedli a pili, že na ich uliciach učil. Na vstup do nebeského kráľovstva nebude podstatná „známosť“. Podstatné bude, ako človek žil a ako rozvinul talenty, ktoré dostal.

Aj dnes si mnoho ľudí myslí, že sú správni kresťania. A pracovať na sebe by mali tí ostatní. Zaujímavé je všimnúť si, ako Ježiš v evanjeliu otočil vopred pripravenú perspektívu: „Je málo tých, čo budú spasení?“ pýtal sa ho ktosi. Teda chcel hovoriť „o nich“, o druhých.

Ale Kristus odpovedal inak, priamo, adresne: „Vy sa usilujte... lebo vám hospodár povie, neviem, odkiaľ ste.“ Dôležité nie je to, čo by mali robiť oni, ale čo robíte vy. Lebo aj vám sa môže stať, že úzkou bránou neprejdete.

Vraví sa, že ak sa raz dostaneme do neba, budeme prekvapení z troch vecí: po prvé, že tam sme, po druhé, koho tam nájdeme, a nečakali by sme to, a po tretie, koho tam nenájdeme, a čakali by sme to. Áno, Pán privedie k sebe mnohých – od východu i západu, od severu i od juhu: tých, ktorí pochopili, čo je dôležité.

A poctivo na sebe pracovali. Prijali Božiu výchovu, hoci – ako hovorí List Hebrejom – sa im v prítomnosti zdala krušná, ale netvárili sa, že im ju netreba, že ju treba aplikovať na druhých.

Ako je to teda s tvojou výchovou, sestra, brat? A s tou bránou? Zmestíš sa? Alebo sa ti javí, že touto otázkou sa zaoberať nemusíš, lebo tvojou úlohou je kádrovať a vychovávať ľudí naokolo?