Ponorení do nového života
Ilustračná snímka: pixabay.com/voľné dielo
Preto je zaujímavé, že evanjelista Marek vo svojom diele vôbec nič nehovorí o Ježišovom narodení a detstve, ale začína hneď udalosťou Ježišovho krstu.
Ježiš dobrovoľne vstúpil do vôd rieky Jordán, aby bol pokrstený svojím predchodcom Jánom Krstiteľom. Počas tohto obradu sa otvorilo nebo, z ktorého zaznel hlas Boha Otca: Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.
Slová, ktoré zazneli z otvoreného neba, nás privádzajú k podstate dnešného sviatku. Pri krste každého jedného z nás sa otvorilo nebo a Boh Otec slávnostne vyhlásil, že sme jeho milovaní synovia a dcéry.
To je skutočnosť, ktorá radikálne mení podstatu nášho života. Vo sviatosti krstu sme sa znova narodili z vody a Ducha Svätého, a to nás oprávňuje vojsť do Božieho kráľovstva (Jn 3, 5).
Sila milosti prítomná vo sviatosti krstu nás musí zasiahnuť do srdca, nestačí iba formálne priľnutie k viere. Jediným dôkazom o našom krste nesmie byť iba zápis v matrike uloženej v archíve farského úradu.
Slovo krst pochádza z gréckeho slova baptizein a znamená doslova ponoriť. Boli sme ponorení do nového života v Kristovi, do života v láske a radosti na celú večnosť. Náš krst musí byť viditeľný v našom každodennom konaní.
Z každého nášho slova a skutku má žiariť istota vedomia, že sme Bohom milovaní. A to nás prirodzene bude viesť k tomu, aby sme žili životom, v ktorom bude mať náš nebeský Otec zaľúbenie.
Vo väčšine prípadov sme boli pokrstení ako deti vo viere svojich rodičov. Dnes si však chceme osobne obnoviť vo svojom srdci rozhodnutie žiť vo vernosti krstnému poslaniu.
Nech tí, ktorí nás stretnú, uvidia človeka, ktorý sa práve v tej chvíli, slovom a skutkom, osobne rozhodol byť kresťanom.