Posol pokoja

Dnešné Božie slovo je však plné rozprávania o pokoji a radosti. Prorok Izaiáš vyzýva na radosť: Tešte sa s Jeruzalemom, jasajte v ňom všetci, čo ho milujete, radujte sa s ním všetci, čo ste nad ním trúchlili (Iz 66).

Spevom to dopĺňa žalm, ktorý pozýva celú zem k radostnej oslave Boha (Ž 66). A potom sú tu Ježišovi učeníci, ktorí sú vyslaní ako poslovia pokoja všade, kam chce Ježiš neskôr prísť. Pripraviť cestu Ježišovi teda znamená prinášať pokoj. Žatva je veľmi veľká, preto treba aj dostatok robotníkov, šíriteľov pokoja.

Oni ohlasujú radostnú zvesť, že Boh neopustil svoj ľud, že prichádza. A aj keď apoštoli pokoja zažívajú pri ohlasovaní veľké veci, ich najväčší zážitok a odmena bude pre nich to, že ich mená sú zapísané v nebi (Lk 10).

Ešte jedno potrebujeme vedieť. Je medzi týmito poslami pokoja miesto aj pre mňa? Musím byť šťastný a radostný, aby som mohol ísť ohlasovať? Kto sú títo poslovia pokoja a akí majú byť?

V prvom rade je zrejmé, že Ježiš neposiela poľovníkov medzi vlkov. Ježiš posiela učeníkov ako baránkov medzi vlkov – bezbranných, nezabezpečených, nenásilných, ale hlavne ochotných. Sú to ľudia, ktorí majú minimálne očakávania od svojej misie.

Jedno veľké očakávanie v nich predsa je: všetko očakávajú od Ježišovho slova. Ono bude zdrojom všetkej moci a sily. To Slovo, ktoré sa stalo telom a prebývalo medzi nami – práve od neho očakáva Kristov apoštol všetko. Ono je i prameň skutočnej radosti a pokoja.

Nie je najprv radostný ohlasovateľ a kvôli nemu aj posolstvo, ale najprv je radosť evanjelia, ktorá naplní srdce radosťou a pokojom, až potom je radostný aj ohlasovateľ.

Nie všetci poslucháči otvoria dvere. Niektorí z nich odmietnu učeníkov a ich posolstvo. Vyslanie sedemdesiatich dvoch nás však povzbudzuje žiť základné postoje Ježiša. Úplne dôverovať Otcovi a ohlásiť, že Boh nezabudol na svoj ľud, na nikoho z nás. To je pre nás zdroj radosti a pokoja.