Pravda a či sladké reči?

Britská anekdota hovorí o arcibiskupovi z Canterbury, ktorý sa ponáhľal na vlak a omylom v Londýne nastúpil do nesprávneho vozňa. V ňom sa viezli pacienti z ústavu duševného zdravia. Mladý zdravotník práve kontroloval, či sú všetci. „Jeden, dva, tri, štyri...“ počítal, keď mu zrak padol na arcibiskupa.

Na chvíľu zaváhal a spýtal sa: „A vy ste...?“ „Ja som arcibiskup z Canterbury,“ odpovedal váhavo cestujúci. „Uhm, no jasné,“ zahundral si pre seba zdravotník a pokračoval vrátane arcibiskupa: „Päť, šesť, sedem, osem...“

V prvom čítaní dnešnej nedele sme svedkami toho, ako sa ľudia zachovali k Jeremiášovi, keď im povedal pravdu. Nechceli ho počúvať. Niektorí ho mali za blázna, iní za nepriateľa. A tak skončil v cisterne. Ľudia uprednostňovali reči falošných prorokov, ktorí im rozprávali to, čo chceli počuť. Príjemnú lož mali radšej než nepríjemnú pravdu.

„Zvíťazíme! Nemusíme sa báť ani sa pred Bohom kajať za hriechy! Veď on nám posiela vidcov, ktorí vravia, že to bude tak, ako my chceme.“ Lenže realita bola iná.

A popieranie pravdy sa skončilo babylonským zajatím. Koľko je takých situácií, keď radšej veríme tomu, čo si želáme, než aby sme čelili realite? Podvodníci radi využívajú túto našu vlastnosť. Majú plné ústa pekných rečí a vedia veci „nasvietiť“ tak, ako sa nám páči.

A čuduj sa svete, stále znovu im naletíme: v obchode, v podnikaní, v politike. Na humor ktosi utrúsil, že rozprávky sa kedysi začínali slovami: „Kde bolo, tam bolo“. A dnes sa začínajú slovami: „Keď budem zvolený“ alebo: „Keď mi zveríte svoje úspory“.

Chceme počuť, čo nám vyhovuje, i keď sa to pravde nepodobá. Kristus v evanjeliu rozpráva inak: nikoho „nechlácholí“, nikoho neláka peknými rečami. Jasne hovorí, že jeho nasledovanie prinesie oheň – rozdelenie a spory.

Responzóriový žalm, ktorý aluduje na Jeremiáša, opisuje zážitok vyslobodenia z cisterny, vytiahnutia z bahnitého kalu, upevnenia nôh a postavenia na skale. Pán teda dopustí, ale neopustí. A čo ja? Som ochotný zniesť kvôli pravde evanjelia ťažkosti? Alebo uprednostňujem chlácholivý pokoj pekných rečí?