Pre koho strácam život

Známy taliansky kňaz, spisovateľ a televízny moderátor Marco Pozza zasiahnutý staťou dnešného evanjeliového úryvku hovorí: Stupeň podráždenia spôsobeného touto stránkou evanjelia je priamo úmerný fascinácii, ktorá obýva pery tých, ktorí ju vyslovili, Boha evanjelia.

Niekomu sa môže zdať, že Boh je maximálne náročný. Kladie na nás extrémne požiadavky: „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden.“ Neexistuje žiadny otec alebo matka ani iná ľudská bytosť, ktorá by mohla zaujať jeho prvenstvo.

Boh sa skutočne nehanbí klásť najväčšie nároky. Zdá sa, že si nechce predstaviť lásku bez riadnej dávky preháňania. Ale nie je to tak aj v ľudskom svete? Nevšímame si viac ľudí, ktorí sa v nejakej oblasti stali výnimočnými, pretože do toho dávajú všetko? Veľkosť človeka poznávame podľa veľkosti jeho odriekania.

Boh si však všíma i každú prejavenú drobnosť. Môže to byť maličkosť, ktorá sa vďaka nemu zmení na veľké dielo. Ježiš spomína jeden jediný pohár studenej vody pre jedného z maličkých. I keď sa niekedy zdá, že ide iba o jeden pohár, dôležité nie je množstvo.

Boh k nám denne prichádza v rozmanitých prosbách a potrebách blížnych. Tí, ktorí pre nich strácajú svoj čas, získajú večnosť, čo je miera neprimeraná tomu, čo ľudsky dokázali urobiť. Najdôležitejší faktor tejto odmeny sa nachádza v malom detaile: „Pre mňa.“

V Božích očiach i tá ľudská trocha znamená neskutočne veľa. Môže byť premenená a rozmnožená. Vidíme to v konaní Matky Terezy, ktorej príklad dnes nasledujú tisíce ľudí po celom svete. „Začula som volanie, aby som sa všetkého vzdala a nasledovala Pána až do najbiednejších štvrtí, aby som mu slúžila v najchudobnejších z chudobných. Vedela som, že je to jeho vôľa a že ho musím nasledovať,“ spomínala Matka Tereza. Takto hovorila o Kristovom pozvaní, aby prejavila jeho lásku a súcit najchudobnejším.

Svet nespomína na priemerných. Zaujímajú ho iba víťazi. A Boh? Kto stratí svoj život pre neho, nájde ho. Získa večnosť.