Prespaté evanjelium
Snímka: Wikimedia Commons
Pravdepodobne aj svätého Jozefa by v túto poslednú adventnú nedeľu preberali palicou, lebo svoje evanjelium „prespal“. Ale pre Božie slovo nie je prekážkou ani náš spánok, pretože dokáže preniknúť až do ľudského sna a nedá nám pokoja ani po prebudení. Jozef bol muž rozvážny a len tak na hocičo neskočil.
Jeho uvažovanie nad slovom Boha ho nakoniec priviedlo ku konaniu: urobil, ako mu prikázal Pánov anjel. Aj my by sme mali postupovať v Jozefovom poradí: najprv nad Božím slovom uvažovať (možno niekedy aj zadriemať), ale potom už so všetkou rozhodnosťou konať.
Božie slovo totiž nevedie k pokojnému spánku, ale k rozhodnému skutku. Naše „prespaté evanjeliá“, od ktorých sme často vo svojich myšlienkach odišli až tak ďaleko, že sme ich prestali počuť, by nemali zostať umlčané, ale mali by sme urobiť všetko, čo nám cez ne prikázal Pán.
Inšpirovaný pápežom Františkom som si tiež zaobstaral „spiaceho Jozefa“ a miesto jeho spánku som „vystlal“ lístkami prosieb za tých, ktorí ma prosili o modlitby.
Dnes musím svedčiť o tom, že tohto „snívajúceho Jozefa“ vyrušujú v jeho snoch aj moje prosby, takže po nejakom čase som niektoré z nich vyradil ako „vybavené“.
Pozor, tohto svätého Jozefa nepokladám za náhradu mojich modlitieb, naopak, stal sa pre mňa neustálou výzvou, aby aj mňa čo najviac vyrušoval Boží hlas a prosby ľudí.
Je naozaj dôležité neprespať svoj život, ale uživotniť Boží sen s nami. Na tomto svete sa už udialo veľa ľudských „prebudení“, po ktorých nasledoval úplne iný život.
Možno takýchto „prebudencov zo sna“ poznáte aj vy osobne, možno je to niekto z vašich detí, manžel či manželka, rodičia, priatelia... a možno ste to aj vy. Táto nedeľa je vaša. Ďakujte Bohu za toto „šťastné prebudenie“.